k6.sk - literárny server

Zídeme vlastne niekedy dolu?

Včerajší deň som strávil na východe tak ďaleko
Ako nikdy predtým a predieral sa
Rannou hmlou
A tancoval nohami
Na mokrých kameňoch
A kričal si do vetra
Že skutočne je všetko krásne
Čo vidím –
Dokonca aj obraz mojich špinavých nôh
V desiatkach kaluží

A šľapem
A netrápim sa dĺžkou kopca
Ani jeho tajomstvami
Lebo tak hustým a strašidelným
Dávno som sa nepredieral

Len dlhé pazúriky stromov a kríkov
Ma obchytávajú po lýtkach
A blato sa mi samé lepí na holé nohy –
Vyskakuje priamo z kaluží