k6.sk - literárny server

Katka otvorila oči a vedela,že zase sa začína ďalší deň čakania.Čakala od tej chvíle,že ju Miloš opustil.Bez jedného slova.Nedal jej vysvetlenie,proste zmizol z Katkinho života.Keďže ona nevedela si vysvetliť prečo sa to stalo,každý deň čakala,že sa objaví.Čakanie na Miloša naplnili jej všedné dni aj sviatky.Všetko,čo sa okolo nej dialo,to,čo vedela ovplyvniť aj to čo nie,prácu aj zábavu naplnil pocit čakania.Láska,ktorú k nemu cítila sa zmenila na nekonečné čakanie.Každé ráno vstávala s pocitom,že ak otvorí oči uvidí ho vedľa seba v posteli.Zo zvyku prichystala dva poháre na kávu a vždy sa postavila do dverí pred odchodom,aby spolu mohli ísť do práce.V kancelárii zamyslene pozerala von a zakaždým,keď sa otvorili dvere si predstavila,že vstúpi do miestnosti.Nakupovala aj varila pre dvoch a stôl bol vždy prestretý pre dvoch.Pre prípad,že dorazí na večeru.Ale on nedošiel. Mesiace leteli jeden za druhým a ona si celkom zvykla nato,že čaká.Niekedy si ani naspomenula,načo či na koho.Podstatné bolo len to,aby nestratila nádej. V práci plnila každý deň tie isté úlohy,aj prázdny byt ju vítal takisto chladno,keď končila.Večer zaspávala s pocitom,že úspešne zvládla aj tento deň čakania a že zajtra sa môže všetko začať znova.
V upršanú októbrovú noc sa zobudila na štrnganie kľúčov v zámku.Ani sa nepohla pod paplónom.Dvere spálne sa potichu otvorili a počula ako šaty padajú na koberec.Cítila že vlhké telo sa vkĺzne vedľa nej do príjemného tepla,cítila hladkanie prstov na chrbte aj to ako sa milovaný dožaduje ovládať jej vnútro.Zavrela oči a sústredila sa na pohyby,ktoré tak dávno necítila,počula tiché stonanie a po chvíli aj prílev horúceho semena.Prežila fantastické vyvrcholenie ako za starých čias. Miloš sa vrátil. A s ním všetko,na čom jej voľakedy záležalo.Lenže svojím príchodom zbúral nádej,ktorý ju dlhý čas živil.
Keď jej vysvitlo,že ráno už nič nebude ako si nato už zvykla,najprv sa zdesila ale potom jej bolo jasné,ako to vyrieši.
„Chcem ti len to najlepšie...“-našepkal jej do uší Miloš.
„Aj ja tebe,zlato... aj ja tebe...“-pomyslela si s úsmevom na tvári.Potichu sa osprchovala,natiahla na seba džínsy a úzke tričko,obula si topánky,dala si na seba jeho kabát nasiaknutý jeho vôňou .Pre istotu skontrolovala,či stále nosí vo vačku doklady a peňaženku.Našla ich.Aj s kreditnou kartou.
Pozrela sa naňho a poslala mu bozk.
„Ďakujem že som sa ťa mohla dočkať.Dával si mi nádej dlhé mesiace.Teraz ti dám tú možnosť ja.Môžeš vychutnať čakanie.Ja sa vrátim.Veď ti chcem len to najlepšie...“-a zavrela za sebou dvere aj kapitolu svojho života s názvom „čakanie na Miloša“,aby mohla otvoriť ďaľšiu-bez neho...