k6.sk - literárny server

Skoro ako zasnežené pláne

Ešte pred pár rokmi som písal,
že mám ústa plné bozkov,
ktoré by som chcel rozdávať všade naokolo
a teraz cítim,
že mi ostala iba huba plná kecov,
ktoré by som si mal nechať radšej pre seba.

Každý deň som išiel po stovkách ciest
a dnes sa plahočím uprostred smutnej vízie vlastnej budúcnosti
stratenej niekde v tomto divnom? Meste, kde ešte stále nikoho nepoznám.

Ale viem hrať a to je prvoradé.
Som herec, ktorému tak ľahko nenájdeš konkurenta,
lebo už začínam byť fakt profík.

Dnes by som chcel ležať vysoko v horách,
trávnatých kopcoch
a len tak si špúliť pery na lesné jahody
a zožrať ich úplne všetky, ktoré okolo mňa by boli roztrúsené.
V rozbúranom plote,
ktorý by som preliezal,
bolo by zopár hrdzavých klincov,
čo by mi rozdrapili nohy a ruky –
moje rany Kristove.
A samozrejme,
že by som sa hore zadrhol o najvyššiu dosku
a skydol sa do kravského lajna plného bzučiacich múch.
Jo jo jo,
to by boli časy –
umývať si v zurčiacom potôčiku
zasrané botasky -