Cesta
autor:: David
rubrika:: poviedky
Na okraji spoločnosti prichádzam na význam slova 'vizuálno',
a napriek pocitu odcudzenia si vychutnávam jeho osviežijúce kvapky
stekajúce po záhyboch mojej duše, až...
až do samotného centra mysle kde sa hromadia,
aby z nich vedomie mohlo čerpať životne dôležitú vlahu.
Na okraji spoločnosti cítim nekonečno a vnímam dočasnosť bytia.
Prelietame životom ako podenky. Hoci čerstvo narodené,
automaticky odsúdené k zániku.
Život na prahu smrti.
Nestálosť.
Strach a úzkosť.
Absurdita?
Reálno.
A preto sa vraciam (nielen) v spomienkach na okraj spoločnosti,
kde odstrčený údajne civilizovanou spoločnosťou,
naučil som sa viac za pár hodín prežitých v nepozemských stavoch,
ako za roky strávené počúvaním prázdnych slov
vyslovovaných a opakovaných atrapami učených hláv.
Vzdávam Ti vďaky,
okraj spoločnosti -
Milovaný a nenávidený
transcendentný Raj.
a napriek pocitu odcudzenia si vychutnávam jeho osviežijúce kvapky
stekajúce po záhyboch mojej duše, až...
až do samotného centra mysle kde sa hromadia,
aby z nich vedomie mohlo čerpať životne dôležitú vlahu.
Na okraji spoločnosti cítim nekonečno a vnímam dočasnosť bytia.
Prelietame životom ako podenky. Hoci čerstvo narodené,
automaticky odsúdené k zániku.
Život na prahu smrti.
Nestálosť.
Strach a úzkosť.
Absurdita?
Reálno.
A preto sa vraciam (nielen) v spomienkach na okraj spoločnosti,
kde odstrčený údajne civilizovanou spoločnosťou,
naučil som sa viac za pár hodín prežitých v nepozemských stavoch,
ako za roky strávené počúvaním prázdnych slov
vyslovovaných a opakovaných atrapami učených hláv.
Vzdávam Ti vďaky,
okraj spoločnosti -
Milovaný a nenávidený
transcendentný Raj.
napísanísané:: 5.8.2004
prečítalo:: 1375 ludí