k6.sk - literárny server

Vstávam zobudený lúčmi svetla prenikajúcimi skrz medzery do mojej kobky, raňajkujem popol s mliekom, obliekam si šaty zo syntetických rakovinotvorných látok vyťažených kdesi v SAE alebo v Rusku. V televízii hlásia, že sa niekto zabil pri nehode, na konci sveta sa zase pre zmenu zabíjajú ľudia, ale určite nie náhodou, nejaká celebrita sa zabila alebo vydala, na tom nezáleží. Potom počasie. Potom odchod.
Cestou sa striedajú výjavy z pekla, predpeklia a časti očistca. Napr. po ulici prebehne asi tucet spútaných tučných vreštiacich paničiek so žltými igelitovými taškami na hlavách. Vrešťanie spôsobené potkanmi hryžúcimi do lýtiek. Potom na prechode paničky popadajú na seba a kamión im veľmi pomaly a opatrne prejde po chrbtoch. Ozýva sa praštanie kostí. Pripomenulo mi to ranný popol s mliekom.
Okolo mňa sa mihne biely prízrak z éterična, pozdravíme sa a potom si mizneme za chrbtami.
Ku krvavo červenému nebu sa vztyčujú oblační obri žerúci svoje deti, školáci so šatkami na očiach strieľajú pred školským múrikom roztrasených učiteľov. Revolúcia po starom.
Tisíc zbytočných právnikov stavia ľudskú pyramídu aby zabili nejaký svoj zbytočný čas. Na vrchole sa objavuje americká zástava, aby sme nezabudli. Starecké unavené Slnko mi svieti do očí, iné nevie. Zažiari i na vrchu pyramídy, obsidiánový nôž ale nie je tentokrát nutný.
Cesta mizne ako dym, celkom určite, veď tam nikdy skutočne nebola a ani nie je...aj keď všetky cesty vedú. Po odvedení cesty dorazím k veľkým dubovým vrátam pracoviska. So stáročným vŕzganím ich otvorím. Privíta ma gotická architektúra vhodne skombinovaná s nevraživými pohľadmi stredovekých mníchov. Všetko nevhodne skombinované s barokovými nahými anjelikmi mlčiacimi v spovednici. Cudzie teritórium.
Vytiahnem z kufríka bazuku, znovu objavuvší prízrak z éterična mi pomôže a zase zmizne. Oceľový nebarokový anjelik spokojne odletí smerom k oltáru. Drevený Ješua na kríži prijme svoju záhubu stoicky a bez zbytočných komentárov sa rozmetá na kusy. To len mne steká po líci kvapka soľného roztoku, čo už. Fialový od obločného svetla odistím granát a čakám držiac ho v ruke. Potom príde šéf zo zásvetia a spoza slnka zaznejú nebeské chorály.
Zmysel voľne skrytý za nezmysly a voľné asociácie. Monumentálny gýč.