Lahostajne
autor:: Boanerg
rubrika:: haluze/blbosti
"Vážne mám na to len desať mesiacov. Počuj Ewelyn, nevieš o nejakom podnájme vo vašej dedine? Alebo niečo také, ja vlastne ani neviem čo hľadám, ale do desiatich mesiacov musím niečo nájsť. tu pri tebe alebo v Nitre."- zas som mala monológ. Ale keď ja si myslím, že ide iba o mňa...
"A nevieš o nejakej brigáde dobre platenej, ktorú by som zvládla aj ja? Pracovné časy nech nie sú záväzné a nech nemusím dochádzať." -tak teraz by som bola rada, keby sa v jej pohľade zračilo niečo opovržlivé a drzé, vyjadrujúcu jeden veľmi trefný názor.. - A ešte čo by si nechcela?! - ale ona nič. Toto už nie je kamarátske správanie z jej strany, ale priam obeta za niekoho, kto si to nezaslúži na úrovni spasiteľstva.
"Vážne sa teraz môj život točí len okolo zháňania si placu, kde sa môžem akonáhle dosiahnem 18 osamostatniť a žiť si posvojom. Môj život je premknutý nudou, lebo jediné na čo myslím je, že si chcem robiť čo chcem. Inak si to ani neviem predstaviť. A inak to ani nebude." - jej uši s tým otravujem už viac ako polroka. Chcem robiť to, čo mi nedovolia. Nechcem sa viazať. Blaaa blaaa. vážne iné reči mi už asi polroka nevyšli z huby. Nemôžem za to, je to jediné, čo teraz chcem. Zbaviť sa rodičov a putovať. A keď to dosiahnem, budem chcieť zase niečo úplne iné.
"Ewelyn? Počúvaš ešte?"
"Jasné, ja sa len tvárim, že ma tvoje reči uspali."- ja som to zobrala ako vtip, ale ona to nemyslela inak.
"Minule ma napadlo, kedy mi umrú babky, a či niečo..."
Bolo by príliš surové pokračovať.. Ani jej som to nedopovedala v ten večer. Svoje choré nápady som si nechala pre seba. Ale neviem ako dlho sa mi to bude chcieť (vy)držať v sebe.
"Už SA nudím a leziem si krkom. Chápeš?"
"U mňa to isté."
"Keď raz budem chcieť niečo viac ako túto nudu, myslím, že budem príliš lenivá ešte aj na to aby som sa ponúkla vlastným životom. Veď vieš, že od nudy furt len jem."- som v takom lenivom ľahostajnom stave, že ta kapela haluzácka, čo som jej sľúbila, že založíme, sa mi nechce zakladať. A mali sme taký dobrý názov vymyslený...
Losers of the 2nd clASS..
"A nevieš o nejakej brigáde dobre platenej, ktorú by som zvládla aj ja? Pracovné časy nech nie sú záväzné a nech nemusím dochádzať." -tak teraz by som bola rada, keby sa v jej pohľade zračilo niečo opovržlivé a drzé, vyjadrujúcu jeden veľmi trefný názor.. - A ešte čo by si nechcela?! - ale ona nič. Toto už nie je kamarátske správanie z jej strany, ale priam obeta za niekoho, kto si to nezaslúži na úrovni spasiteľstva.
"Vážne sa teraz môj život točí len okolo zháňania si placu, kde sa môžem akonáhle dosiahnem 18 osamostatniť a žiť si posvojom. Môj život je premknutý nudou, lebo jediné na čo myslím je, že si chcem robiť čo chcem. Inak si to ani neviem predstaviť. A inak to ani nebude." - jej uši s tým otravujem už viac ako polroka. Chcem robiť to, čo mi nedovolia. Nechcem sa viazať. Blaaa blaaa. vážne iné reči mi už asi polroka nevyšli z huby. Nemôžem za to, je to jediné, čo teraz chcem. Zbaviť sa rodičov a putovať. A keď to dosiahnem, budem chcieť zase niečo úplne iné.
"Ewelyn? Počúvaš ešte?"
"Jasné, ja sa len tvárim, že ma tvoje reči uspali."- ja som to zobrala ako vtip, ale ona to nemyslela inak.
"Minule ma napadlo, kedy mi umrú babky, a či niečo..."
Bolo by príliš surové pokračovať.. Ani jej som to nedopovedala v ten večer. Svoje choré nápady som si nechala pre seba. Ale neviem ako dlho sa mi to bude chcieť (vy)držať v sebe.
"Už SA nudím a leziem si krkom. Chápeš?"
"U mňa to isté."
"Keď raz budem chcieť niečo viac ako túto nudu, myslím, že budem príliš lenivá ešte aj na to aby som sa ponúkla vlastným životom. Veď vieš, že od nudy furt len jem."- som v takom lenivom ľahostajnom stave, že ta kapela haluzácka, čo som jej sľúbila, že založíme, sa mi nechce zakladať. A mali sme taký dobrý názov vymyslený...
Losers of the 2nd clASS..
napísanísané:: 20.7.2006
prečítalo:: 1239 ludí