cez objektív (O)
autor:: leguaan
rubrika:: poezia
Cez objektív
skrotené lúče vzácneho svetla
ožarujú tmavohnedý film.
V oceáne rozpúšťa sa slnko...
Krásnym momentom zamrazený dych
zaspáva v útrobách udýchaných pľúc.
°
Spíjať sa tichým popevkom samoty
bez vánku vo vlasoch,
bez tepla na duši
utopený vo fotkách
plných cudnej nahoty
vyschnutých stromov
na kopci -
svedkovi historických momentov
ľudskej hlúposti a krvavých bojov.
Padajúca hmla,
napĺňajúce sa ulice
a v mysli krásny kľud,
posledný obláčik dymu,
oslobodzujem sa z pút
a s jemným cvaknutím závierky
sa moment mení na večný obraz
dušu hladiaceho nečasu
na ktorý nejde zabudnúť.
skrotené lúče vzácneho svetla
ožarujú tmavohnedý film.
V oceáne rozpúšťa sa slnko...
Krásnym momentom zamrazený dych
zaspáva v útrobách udýchaných pľúc.
°
Spíjať sa tichým popevkom samoty
bez vánku vo vlasoch,
bez tepla na duši
utopený vo fotkách
plných cudnej nahoty
vyschnutých stromov
na kopci -
svedkovi historických momentov
ľudskej hlúposti a krvavých bojov.
Padajúca hmla,
napĺňajúce sa ulice
a v mysli krásny kľud,
posledný obláčik dymu,
oslobodzujem sa z pút
a s jemným cvaknutím závierky
sa moment mení na večný obraz
dušu hladiaceho nečasu
na ktorý nejde zabudnúť.
napísanísané:: 14.7.2006
prečítalo:: 1312 ludí