k6.sk - literárny server

óda slabosti

obíjam si kolená
pri každom pomyslení
na bezodné studne
čírych pocitov

tancujú vo mne
bujarý kankán
ako v tie dni
plného času
keď sa uspávanky
spievali

dnešok si aj tak
vezme daň
v zajtrajšku
aby sme nezabudli

na pápežský stolec
usadne šelma
a žeravým dychom
nám opáli
vlasy

v rovných šíkoch
prebrodíme
údolia bratovražedných
vojen
kým sa nedorežeme
svojej krvi
temno ukrytej
v koščejovom vajci
za siedmimi horami
a siedmimi dolami

ostane nám
iba
plač a škrípanie zubov