k6.sk - literárny server

neveril návratu, ktorý už sám nechcel

vieš, vlaky sú vlastne ľudia

stanice ich domovy

koľajnice – naše cesty

slepé nenávratno

týždne, mesiace na cestách

rovnaká káva

pach

špina v kupé

zožiera ho tá istá myšlienka

dôverne preskúmané stanice

neprítomní spolucestujúci

koľko času by ešte potreboval?

ťažko povedať o človeku nevysvetliteľných nálad

keď pršalo mal taký srdečne nepríčetný smiech

keď svietilo slnko bol smutný

bál sa ľudí

odsúdenia

vrtkých citov

možno strachu z nenávisti

vo večernom polotieni často premýšľal

ako mohli úroveň zakázaného remesla nazvať
dokonalosťou?

smiešne

zakázaná krása

ubližuje ľuďom alebo tvorcom?

rozumel veľmi dobre

možno preto nechcel návrat