-(niekde medzi)-
autor:: Virginia Woolfová
rubrika:: psycho
Funguješ stále dookola non-stop prechádzaš
podchody, kde sa zrazu zasekneš – stávaš sa
obrazom v nemom filme.
Táto momentka pretrváva, len dialógy sa menia, dej plynie, častokrát nám nevedome uniká podstata. Rozprávač tvojho príbehu vnucuje ústam svoje slová, ktoré sú ti cudzie.
Začínaš rozoznávať situácie a vtedy sa to stane – onemieš, strácaš vlastné slová ako veci v parku. Súvislosti? O akých súvislostiach tu hovoríme?
Nikdy žiadne neboli.
Sedíš v kine, vidíš na plátne známu, povedomú tvár,
ale odchádzaš, odchádzaš skôr ako stihne vyjsť z obrazu, lebo veľmi dobre tušíš, čo bude nasledovať,
unavuje ťa, prežívať to opäť a opakujúce prežívanie vychádza zo vzorca, do ktorého dosadzuješ stále tie isté známe čísla.
Tak aký môže byť výsledok?
podchody, kde sa zrazu zasekneš – stávaš sa
obrazom v nemom filme.
Táto momentka pretrváva, len dialógy sa menia, dej plynie, častokrát nám nevedome uniká podstata. Rozprávač tvojho príbehu vnucuje ústam svoje slová, ktoré sú ti cudzie.
Začínaš rozoznávať situácie a vtedy sa to stane – onemieš, strácaš vlastné slová ako veci v parku. Súvislosti? O akých súvislostiach tu hovoríme?
Nikdy žiadne neboli.
Sedíš v kine, vidíš na plátne známu, povedomú tvár,
ale odchádzaš, odchádzaš skôr ako stihne vyjsť z obrazu, lebo veľmi dobre tušíš, čo bude nasledovať,
unavuje ťa, prežívať to opäť a opakujúce prežívanie vychádza zo vzorca, do ktorého dosadzuješ stále tie isté známe čísla.
Tak aký môže byť výsledok?
napísanísané:: 4.7.2006
prečítalo:: 1252 ludí