k6.sk - literárny server

Prišiel deň a odložila som svoju posteľ
zavrela ju do skrine
a s ňou všetky jej tajomstvá
všetky prebdené noci
chlapi a ženy, čo sa v nej striedali
všetky spotené slastné túžby,
predstierané vrcholy i živočíšne výkriky
všetky postavy obsadené v životnej antigone
bohovia, uctievaní predkami
to všetko je teraz odložené v tej skrini
Čakám pod dubom, čo to bude stačiť
neviem no, minulosť patrí do košov
hlása dnešná easy- filozofia
bojím sa, chodím okolo nej
míľovými krokmi samoty
skriňa kričí, húpe sa v rytme
divokého tanca
syčí, vrieska svoju minulosť
nechcem ju už počuť
vyhodím ju von oknom, bude konečne pokoj
letí s otvorenými dverami

Už dlhšiu dobu nemám, kde spávať
ukladať šaty...
a tak si žijem po dlhej dobe s pocitom,
ktorý mi zaslúžene patrí