k6.sk - literárny server

Na počiatku bol jeden jednoduchý zvuk, opakujúci sa tón. Rozliehal sa do temného ticha a vytváral priestor, postupne začal naberať na zložitosti a začali sa v ňom vynárať rôzne tvary. Vibrácie sa rozprestierali do čoraz väčšej šírky. V hlbinách sa objavili pulzujúce vlniace sa úvary. Rástli a kypeli, svetielkovali na zeleno, modro, fialovo a vlnili sa v prúdoch zvukov. Priestorsa naplnil vodou, plávali v ňom slepé ryby, veľké červy a tak podobne.
Potom sa vynoril hlas a naplnil tmu horami, priepasťami a obrovskými pláňami pokrytými slepými živočíchmi, červenými a teplými. Ako maternica. Sasanky a koraly začali pulzovať spoločne a vytvárali obrazec hlasu. Pohľadom vtedy bolo možné veľmi rýchlo preletieť obrovské plochy plné tvarov. More sa stalo obrovským, väčším než si možno predstaviť, bolo nekonečné a celé sa vlnilo a vibrovalo od rozrušenia.Tma kypela a pulzovala planktónom.
Potom uprostred všetkého na dne vyrástol veľký žltkastý pulzujúci stlp s množstvom otvárajúcich sa a zatvárajúcich sa ústnaych otvorov. Všade boli chápadlá, hmatadlá a tykadlá...stĺp rástol do výšky i do šírky, zaprel sa nohami do dna a zvíril bahno do šedých špirál. Dral sa čoraz vyššie a vyššie, celý sa chvel ako obrovské nedočkavé srdce vyňaté z tela, nervózne z nového bytia, hltal okolie a stále rástol. Rástol tak rýchlo, že na vrchu sa len mihali žlté čiarky nedočakvosti a žravosti.
Vynoril sa až nad hladinu a tam sa rozvinul ako strom bez listov. Hore však panoval chlad a ten pokryl more ľadom, ktorý neustále hrubol a pálil more. Konáre toho stromu zmrzli vo výkriku a celé zošediveli. Dul studený vietor z rovníka a trhal konáre mrazom. Strom kričal od strachu a jeho výkriky sa rozliehali do bielej pustatiny. Všade bola len hmla, slnká boli len matnými svetlými škvrnami na oblohe. Na strom zosadli vtáky. Boli to požierači mŕtvol z prachu a začali sa kŕmiť mäsom stromu. Vytrhávali mu dreň. Strom kričal od bolesti.
Postupne sa hmly rozplynuli, vtáky opustili zbedačený strom, ľad sa roztopil, voda ho pohltila. Strom aj celý stĺp na ktorom stál sa zrútil a rozplynul ako kvapka atramentu vo vode. Zbúrali ho tvrdé opakujúce sa tóny, ktoré do všetkého narážali. Celé more sa zrútilo a rozpadlo, všade boli už len šedé pláne bez života. More samo ožilo. Začalo sa hýbať. Bubnovalo do dna a vibrovalo od radosti. Naťahovalo nad hladinu svoje veľké dlhé chápadlá, ktoré sa hneď zrútili späť s treskotom padajúcej veľryby. Potom sa v samotnej vode začali rysovať tvary, štvorce a trojuholníky. Samé ostré hrany vyrastajúce smerom od dna, priesvitné a víťazné. Tvrdo prerážali vody a všade sa usadzovali, More sa stalo tvrdým.
Všetky tie tvrdé tvary zmizli sa rozpadli v novom hlase, rozpustili sa a zmäkli ako maslo. Všetko sa vlnilo ako klasy obilia vo vetre. Tmou sa šírili dlhé línie, samé čiary bez konca. Skrivené pod náporom zvukov z veľkého svetlého bodu v strede. Zrazu všetko naplnilo svetlo, more sa stalo priehľadným ako sklo, vznieslo sa ako vták a letelo medzi hviezdami. Medzi hviezdami skákali rozžiarené lúče a prenikali cez more. Potom sa more prelialo cez okraj sveta a pokračovalo do bezodnej prázdnoty. Rozpadlo sa na milióny malých kvapiek, padalo a padalo, strácalo zvuky, nakoniec zmizlo v nekonečnej svetlej vertikále ticha.