k6.sk - literárny server

Raz za čas ku mne prilieta jeden vták
sadne si na rímsu a začne hrkútať
hrkúta ostošesť, vždy ma dostane
po chvíli opantaná pustím ho dnu
nebojte sa, obaja zakaždým vieme,
že scenár sa zopakuje
vie to každý okolo
ľudia zatvárajú okenice, krútia hlavami
najprv sa s vtákom zhováram
fráza za frázou len zo slušnosti
nesmieme byť hneď prezradení
je už noc a to je čas zmeniť tému
atmosféra hviezdnej oblohy
nám naťahuje kožu
každý z nás sa miluje vo vlastnom tele
ach, aké bývajú tie chvíle falošné,
kedy si chceme ukradnúť
len vôňu cudzieho tela
Za krutej (ale tichej) hudby vychádzajúceho slnka
pomaly sa vzdialujeme
slnko vždy prezrádza naše úmysly
až sme kruto reálny
ticho je nápadné, je čas ísť
aj keď sa nehýbeme, uberáme sa iným vlakom
opadalo perie
budúcnosť je hmlistá ako bezhrbá ťava
na Írskom kopci
netuším, kedy znova priletí
Srdce vraví už nikdy neodleť!
in racio v duši- choď a už
sa nikdy nevracaj!
aj tak si už spáchal veľa
a stopy budú ešte dlho páliť
kým sa moje srdce dostane tam, kde patrí