k6.sk - literárny server

Pár slov

V maringotkách svet.
Zaklial do vnútorností,
ostatok večne zelených
slov, po uskutočnenom.

Zachádzam už priďaleko,
aby som sa vrátil, odkiaľ
vyšiel prvopočiatok tejto
neuniknuteľnej potreby.

Na náprotivnej strane, predchádza
smútok svoj nehynúci plač, akoby
z diaľky tlačil do nenáročných tvárí
kolobeh.

Márnosť slaboduchých otrokov,
vášne. Ešte nevypovedala ortieľ.
Ty sa kotúľaš z vŕšku, dychtivo
hlceš kryštalické myšlienky predkov.

Otcove vždy mozoľnaté ruky
zovierajú ligotavé porisko.
Trojzubcom prehadzuje nše
vlny. Vášeň a hanba. Presadaj.

Mrzlo v dome .... srieň .... cencúle ....
.... mrháme sebou ....