Kalné víno

autor:: Vendetta

rubrika:: rozpravky

je smutná jeseň,
prší,
vietor ohne zhasína,
slnko sa mrví chladom,
deň sa hmlí
a večer, keď smútky ožijú a strašia
tu v priečinku mi cengá pohárik a fľaša.
Ach, keby si mi veril, že nie som taká zlá!
Noc čiernym jazykom sklá môjho okna líže,
ty škraboceš mi v mozgu ako vrtká myš,
pre trýzeň svedomia, čo iba preto spí
že sa rozsypalo ako vrece plné ryže.
Ach, keby si mi uveril! No neveríš...
Je smutná jeseň, kalné víno v hlave šumí
ako vietor výska, tak sa trasie zem,
nie, nestratila som všetko,
viem, že ostanú mi nadlho v mysli piesne,
spomienky a duny.
Ach, never mi, že plačem.
Never.
Neplačem.

napísanísané:: 27.6.2006

prečítalo:: 1147 ludí