Prach

autor:: Hugo Styx

rubrika:: poezia


Prach

Jak prach v mojich rukách
tratí sa život
Zrniečko po zrniečku
jak deň za dnom
Čas mi ho rozfúkal z dlaní

Ženie sa po vetre
len ten má nad ním moc
Nikdy neviem kam ma zajtra zaveje

Snáď doletí
do úrodných pastvín raja
kde vzklíči nádej z nových dní

No náhla búrka mi top môže skaziť
a dopadnem volným pádom
do rieky čo sa vylieva na konci sveta

Náš svet pochoduje na chrbte korytnačky
ako v stredovekých maľbách
a náš život sa ťažkopádne kníše
z jednej strany na druhú

Prach si a na prach sa obrátiš
Prach je jediné čo máš
Prach života mi niekto vyfúkol z dlaní
ženie ho niekam
ĎALEJ, ĎALEJ, ĎALEJ....


napísanísané:: 27.6.2006

prečítalo:: 991 ludí