Prach
autor:: Hugo Styx
rubrika:: poezia
Prach
Jak prach v mojich rukách
tratí sa život
Zrniečko po zrniečku
jak deň za dnom
Čas mi ho rozfúkal z dlaní
Ženie sa po vetre
len ten má nad ním moc
Nikdy neviem kam ma zajtra zaveje
Snáď doletí
do úrodných pastvín raja
kde vzklíči nádej z nových dní
No náhla búrka mi top môže skaziť
a dopadnem volným pádom
do rieky čo sa vylieva na konci sveta
Náš svet pochoduje na chrbte korytnačky
ako v stredovekých maľbách
a náš život sa ťažkopádne kníše
z jednej strany na druhú
Prach si a na prach sa obrátiš
Prach je jediné čo máš
Prach života mi niekto vyfúkol z dlaní
ženie ho niekam
ĎALEJ, ĎALEJ, ĎALEJ....
napísanísané:: 27.6.2006
prečítalo:: 991 ludí