k6.sk - literárny server

po dlhej dobe sa ozvala Daša. Z mojho metafyzického rozjímania ma mohla vytrhnúť len predstava večera straveného v jej spoločnosti. Vysrala sa na mňa, vraj na večer už niečo má - evidentne niečo atraktívnejšie ako ja, a je teda celkom pochopiteľné, že dala prednosť tomu niečomu-. Metafyzika, ktorej som sa doposiaľ nedokázal zbaviť na mňa znova skočila a povedala, že by sme mohli zostať doma a celý večer presedieť pri úvahách o všehomíre ako dvaja citový invalidi. Pozor, pozor, povedal som jej a moje vyhlasenie zaznelo takmer bohorovne, ja, som bežec na dlhé trate. metafyzika sa spýtala čo to znamená? že preferujem skutočné telá mŕtvych včiel pred imagináciami tiel mŕtvych včiel. Zatvárila sa neveriacky a tak som jej pre objasnenie vysvetlil, zatial len verbálne, že si svoj večer strávený v úvahách može strčiť do piče. Zasmiala sa a povedala, že by si radšej do piče strčila niečo iné a odišla za susedom - všetci ho voláme René, a nikto nevie prečo-. Obliekol som si kabát, pretože vonku začalo pofukovať. Od Dunaja to oziabalo. Kašľať na Dunaj, povedal som si a chytilo ma na šťanie. Pretože sa mi verejné záchody vrcholne protivia a záchody v podnikoch sú len verejné záchody tváriace sa privátne, zašiel som do jednej z uličiek, aby som sa vyšťal tam... priroda je priroda a duch architektury je duch architektúry, no nie? Od Dunaja stale ťahalo a začali ma z toho bolieť zuby a po zuboch ma začala bolieť pravá maxila. (zlomil som si ju, keď sme sa v škole ohadzovali banánovými šupkami a ja som spadol na lavicu) Bolo treba urobiť dojem. keď som vyšiel z uličky všimol som si, ako v diaľke oproti mne kráča B. - poznám ho podla chôdze na kilometre. Očividne a ušipočujne mal dobrú náladu. Už už som si pripravoval zázračnú formulku, alebo sled zázračných formuliek, ktorými ho zlanárim na strávenie večera so mnou, ked´ma už metafyzika opustila. trochu som sa zašklebil v úvahách a keď som bol už len pár metrov od neho, jeho dobrá náladu mu zoskočila z hlavy a utekala smerom k čokoládovni. Dal sa do behu, preletel okolo mňa vykrikujúc po nálade, nech stojí. Nálada, evidentne rýchlejšia, zmizla za prvým rohom, akže B. hon na ňu vzdal. Sledoval som, ako vydychuje do mrazu z plných pľúc a podstúpil som k nemu.
Tuším ti ušla, čo?, povedal som a ešte som sa spýtal, či nezájdeme niekam dostať do tela alkohol. B. sa na mňa znudene a spýtavo pozrel, chvíľu premýšľala a potom povedal: Nemám náladu.