k6.sk - literárny server

Hľadím z okna von,
slnko práve zapadá.

Deň končí a noc začína,
tak ako smrť život vystrieda.

Ako voda a sucho,
na púšti menia sa,
slnko a mesiac,
západ a východ,
rovnako cítia sa.

Chcem s nimi utiecť,
spolu s nimi skryť sa,
nech mňa nie je vidieť,
strachu zbaviť sa.

Nebáť sa žitia,
všetko vychutnať.

Z pavučín sa vymotať,
do pastí neskočiť.
Radšej sa otočiť
a ďalej nevkročiť.

Byť pavúkom a nie muškou,
nebyť človekom, ale skúškou,
necítiť strach a predsa naplno žiť,
bolesti nebáť sa,
všetkému sa postaviť.

Taká túžba ma spaľuje,
do sna mi vstupuje
zvaná, či nevolaná
sama nikdy neodchádza.