k6.sk - literárny server

„Milovala si sa už so slnkom?“
„Áno.“
„A nebola si spálená?“
„Samozrejme, že bola.. ale každé milovanie je riskantné – popáliť sa môžeš pri hocikom.“
„Včera mi povedal, že ma miluje. Myslel to vážne?“
„Možno áno. Ja som to brala vážne.“
„A kedy to povedal tebe?“
„O trištvrte na osem.“
„Mne o dve hodiny neskôr. Prečo si bola prvá?“
„Pretože so mnou sa stretol o čosi skôr ako s tebou. Čo ti ešte povedal?“
„Že aj keď to má so mnou ťažké, že vraj ešte chvíľu vydrží. Čo myslíš, dokedy potrvá tá chvíľa?“
„Kým neskončí.“
„A potom čo? Bude s tebou?“
„Určite áno. Nemôže ma opustiť.“
„Nemôže?“
„Nie. Stratil by ťa a to nechce.“
„Tomu nerozumiem... ale nevysvetľuj mi to. Anjeli nechápu zbytočné vysvetlivky.“
„Anjeli ich nechcú pochopiť. Nepotrebujú to. Žijú svoj svet kdesi inde – ďaleko v medziach nás samotných. Aj keď sú našou súčasťou, nepatria nám. A ty si jednou z nich. Tebe ich písať nebudem.“
„Ďakujem. Až odíde k tebe, budem šťastná za vás oboch. Ja k nemu nepatrím. Obmedzujem ho.“
„Viem. Vravel mi. No on neodíde navždy. Iba ťa opustí.“
„Iba.. Som rada, že je to „iba“.“
„Radosť je dôležitá. No teraz už choď, čaká ťa pred bránou.“
„Myslela som si. Keby nečakal, počula by som zvuk jeho krokov. Teraz je ticho... Bude to tak aj potom?“
„Čo? Ticho? Už je tu. Začne presne o dve minúty a tridsaťpäť sekúnd.“
„Dobre, tak ja idem - aby som ho neprepásla.“

Len čo Angela odišla, zamierila som do kúpeľne a z poličky za zrkadlom vybrala lieky.
Trikrát denne 1 tableta.
Z krabičky som opatrne vybrala malú, okrúhlu kapsulku a vložila si ju do úst...

Angela sa tak skoro nevráti.