časová slučka

autor:: Nigera

rubrika:: poezia

Zaspalo povetrie,
cítiš tú zmenu?
Niečo tajomné vlieva sa.
Oblečenú mám nehu,
okolo mna zakráda sa.

Je vidieť nič,
všetko nevidieť.
Valí sa čierne svetlo.
Nemusíme si závidieť,
schovalo sa mesto.

Naberám do dlaní,
hmotné i nehmotné.
Akoby som zrazu letela.
Tmavé je prvotné,
som bytosť bez tela.

Doznelo, stráca sa,
iné sa prebíja.
Opäť samá nahota.
Niekto zavíja...
Som to ja.

napísanísané:: 4.6.2006

prečítalo:: 1520 ludí