k6.sk - literárny server

Lámem na stehne predsudky
a skladám z nich nádej,
vraj odpustené sú všetky hriechy
tomu kto nájde
rovnováhu univerza a v tichu
presvedčený o svojej pravde
začne žiť (vraj) lepší život.

Vnímam okolitý svet,
a meditujem nad najvyššou pravdou
a ako starý človek
podopretý ošúchanou barlou,
nemám sa kam zložiť
uprostred šírej púšte trápený smädom
iba ak tak do prachu vlastných kostí.

Odsunutý do zabudnutia,
sám so svojou barlou
stelesňujúcou pseudopravdu
ktorú som našiel
(a prežívajúc v naivnej viere že tá moja je tou pravou)
živím ju
pomaly sublimujúcimi kúskami svojej

prázdnej
nekompletnej
opovrhnutiahodnej
egocentrickej

duše.