k6.sk - literárny server

naša bukolika


prológ:

plazí sa z hôr
lačná hmla
jazykom oblizujúca
jednoduché
ovečky

prastaromúdry bača
trhavo naznačuje
valachom
príchod sliediacich
vlkov

kolibu
odhaľuje
koleso mesiaca
priamočiaro
značiac
cestu


I.

prvý chmace
vidly
heroickou odhodlanosťou
norí telo
do vĺn lesa
vetriac
krv

mok spasenia

inštinktívne mu
nadbieha
jeden zo svorky
v striebre
noci
iluminujú biele
ostne

oči v oči
nečakaný
skok
od chrbta
a život už zalieva
práchnivé lístie


II.

druhý berie
valašku
a ostrým krokom
reže končiar
kosodreviny
zachytávajúc
jemné vibrácie
vzduchu

esenciu bytia

v zovretí
búriacej prírody
sa zaháňa
kmitá odleskom
vracajúc
požičané

oči v oči
nečakaný skok
od chrbta
a život už zalieva
práchnivé ihličie


III.

bača
črpákom
načiera žinčicu
a značí kríž
ešte dúšok
mozoľnatá ruka
zoviera
kosu
a zaháňa ňou
žnúc otavu
zo všetkých strán
dolieha vrčanie
a odlesky očí

dravec v dravca
uzatvárajúci sa
kruh
prašťanie kostí
bratanie
krvy
v prapočiatkoch
zuby
krk
vyvierajúce pramene
v rieky


epilóg:

hmla už úplne pohltila
priestor
dopĺňaný pokojným
džavotom
oviec