Polnočná prechádzka

autor:: Michal Abaffy

rubrika:: poezia


Inšpiráciu k dielam svojim
v temnote noci hľadám.
Blúdil, hľadám,
no nič nenachádzam.

Prechádzka po meste nočnom
nebaví ma, ba priam nudí ma.
preto na miesto krásne zberám sa,
nádherný cintorín, priprav sa!

Vôkol mňa všade hroby sú,
telá mŕtvych zakrývajú.
Ako však ďalej zájdem,
na ceste ležať zdochlinu nájdem.

Z úkrytov svojich ruky vystrkujú,
divím sa, neverím tomu.
Mŕtvi predsa mŕtvi byť majú,
no títo sa k životu preberajú.

Skapte, chamraď, svine,
vo svojich hroboch si hnite!
Jednému z nich hlavu odkopnem,
no aj tak ho tým znovu nezabijem.

Všetci ku mne ruky natŕčajú,
život môj vysať mi chcú.
Ja však života nemienil sa vzdať,
nenechám si ho len tak vziať.

Hlavy im ďalej odkopávam,
cestu k východu prebúravam.
Hnáty ich mŕtve krehké sú,
preto sa výborne lámu.

Keď sa cez nich prederiem,
až mimo cintorína sa preberám.
Vyhnali ma, hovädá,
zo svojho územia.

Blúdim ďalej o polnoci,
zakrádam sa mesta ulicami.
Oproti mne akýsi gang ide,
blíži sa, približuje.



Gang nenávisťou prekypuje,
čo som ti len spravil, Bože?
Debili s hlavami prázdnymi,
mozgov úplne zbavení.

Obklopia ma a ja viem,
že zajtrajšku sa nedožijem.
Idioti nakazení do mňa sa pustia,
bijú ma tam, kde dá sa trafia.

Po chvíli už ani nevnímam,
neviem, kde hlavu mám.
Tí tupci mi ju odfaklili,
dakde do riti zašantročili.

Vstanem, i keď bezhlavý som.
Chrapúňov z diaľky sledujem.
Keď jeden z nich od iných sa odpojí,
idem za ním, beštiou.

Spravím mu to, čo on mne spravil.
Hlavu jeho prašivú odrazím,
skalp jeho vezmem si,
do poličky doma zastrčím.

Máte, svine, čo chceli ste,
teraz už tie hlavy prázdne
ani na parádu nemáte.
Tak vám treba, blbci.

Blúdim ďalej,
inšpiráciu hľadám.
Tu pri lampe pouličnej vidím
dve ženy ľahké telá svoje predávajú.

Poď, miláčik, poď,
vravia mi tie zmije.
Škaredé sú ani noc,
neskutočne, veľmi moc.

Keby s tebou som šiel,
tak pogrcal by som sa,
láska moja odporná,
a v snoch doživotne strašila by si ma.

Prostitútky biť ma kabelkami začnú,
a len to, že dobrú náladu som mal,
zachránilo tie dve špaty,
čo na drogy takto zarábali.

Idem ďalej, až do slumu,
kde debil znásilňuje dámu.
Dívať sa na to nemôžem,
a tak idem preč.

Vraciam sa domov,
čarami noci omráčený.
Hnus, grc svinský,
tento pochod polnočný.

Radšej nič nenapíšem,
bo pravda by to nebola.
Nič nie je tak hnusné,
ako skutočnosť sama.

napísanísané:: 30.5.2006

prečítalo:: 742 ludí