Vákuovaná hlava

autor:: Michal Abaffy

rubrika:: poviedky

Dnes sa mal v našej dedine hrať futbalový zápas proti Veľkým Zadočkom. Ja ako tréner môjho nezvyčajného tímu všelijako postihnutých som veril, že to dnes dotiahneme do víťazného konca.
Pravidlá futbalu pre retardovaných sa trocha odlišovali od tých pravých futbalových. Síce sa oficiálne hralo na góly, v skutočnosti sa morálnym víťazom vždy stane ten tím, ktorý zničí viac protihráčov. A keďže v našej dedine sme všetky občania s hlboko zakoreneným zmyslom pre morálku, išlo nám skôr o toto víťazstvo, ako o to skutočné.
V tíme som mal dve hviezdy. Tou menšou bol slepý Imrich Ignácovič Haluška, ktorý vďaka svojej slepote nikdy nekopol do lopty, namiesto toho však do nôh protihráčov, čo bolo úctyhodné. No skutočnou hviezdou bol Michal Abaffy, chlap s obrovskou prázdnotou v hlave, nakoľko si jej obsah v detstve vysal domácim vysávačom. Totálny kretén, ale hrdina so zmyslom pre morálku. Navyše bol dobrý vo futbale pre retardovaných, vždy mal obrovský apetít na lámanie protihráčových končatín. Preto som ho zvykol obsadil do každého zápasu, v ktorom môj tím hral.
Moji zverenci práve vybehli na trávnik. Rozhodca síce ešte ani neodpískal prvý hvizd, no už som videl, ako sa hrdina tímu púšťa do protihráčov. Najprv dal jednému pravý hák a druhého kopol do píšťale. Následne sa naňho ale títo dvaja vrhli a navyše sa k nimi pridal tretí. A tak sa Abaffy s vákuovanou hlavou bezhlavo pustil do trojice protihráčov, čím sa chystal vyhrať zápas. Bol na nich ale sám, čo spôsobilo, že ho totálne zmlátili. Kričal som na rozhodcu, nech to odpíska, nech to preruší, ale on len, že to začal môj hráč a že navyše takú bandu imbecilov sa od seba nepodarí dať nikomu.
Keď trojica idiotov protihráčovho tímu odstúpila od vákuovaného Abaffyho, pribehol som k nemu a pozrel sa, ako dopadol. Síce mu odtrhli nohu, rozpárali brucho, vypichli oko a vybili všetky zuby, on sa len retardovane rehotal.
- Ale som im dal, tréner, čo povieš?
- Áno, Mišo, si hrdina.
A takto nejako sa stala z najväčšej hviezdy môjho tímu kopa neživej hmoty. Zápas sa navyše toho dňa vôbec nezačal, ale aj tak som cítil, že Mišo nám to svojou bojovnosťou vyhral. Navyše, tento úspech nášho retardovaného futbalového tímu oslávili aj v miestnom rozhlase, čo sa často nestávalo.
Vákuovanej hlave Abaffymu sa vystrojil veľký pohreb. Okrem jeho spoluhráčov a mňa tam prišla takmer celá dedina. Staré babky, ktoré ho obdivovali a videli v ňom veľkú hviezdu smútili ešte dlho do noci.
Do tímu som namiesto hviezdneho Miša musel obsadiť jednonohého Jednametylcyklokreténa, ktorý síce futbal nikdy nehral, ale bol som si istý, že po prvej bitke sa ho hrať naučí. Mal som pravdu.
Ale fanatika, akým bol Vákuovaná hlava sa mi už nikdy nepodarilo nájsť.

napísanísané:: 30.5.2006

prečítalo:: 804 ludí