Ako Rafik znenávidel Ameriku

autor:: Michal Abaffy

rubrika:: haluze/blbosti

Rafik žil v krajine, kde hlavné slovo mali zvyky, obyčaje a pravidlá. Nepriznával sa, že mu viac voňal americký, či západoeurópsky životný štýl, ako ich. Dokonca sa to hanbil priznať aj sám pred sebou.
Jedného dňa od svojho priateľa počul heavy metal. Ihneď sa mu táto skvelá hudba zapáčila a keď sa onedlho nato dozvedel, že americkí vojaci ju púšťajú svojim vojnovým zajatcom, okamžite sa chcel dať zajať. Prihlásil sa k oslobodzovacej armáde, kde mu jeho nový veliteľ pridelil bojovú výstroj.
Raz, keď mal Rafik príležitosť, stratil sa svojim spolubojovníkom a cez púšť si to namieril k vojenskej základni nepriateľa – hoci ho za nepriateľa v skutočnosti nepovažoval. Keď sa k nej priblížil na istú vzdialenosť, výstražne vystrelili, načo dal ruky hore, na znak, že sa vzdal. Paľba ustala a on k nim šiel bližšie.
Po prekročení akejsi magickej hranice ho obkľúčili americkí vojaci, znemožnili mu klásť odpor a odzbrojili ho. Následne ho vzali na ich základňu, kde ho šupli do cely.
Čakal, že mu pustia heavy metal, kvôli ktorému sa dal zajať. Čakal však márne.
K jeho cele prišli po istom čase dvaja muži. Jeden vyzeral ako Američan. Aj ním bol. Druhý vyzeral na Rafikovho krajina a aj ním bol. Alebo ak aj nie, prinajmenšom dokonale ovládal jeho reč. Napokon, jeho úlohou v nasledujúcich minútach bolo prekladanie medzi Rafikom a Američanom.
Američan sa opýtal niečo, čomu Rafik nerozumel. Počkal však, kým mu to druhý muž preložil do ich spoločnej reči, potom pochopil a mohol odpovedať.
- Patríš k oslobodzovacej armáde?
- Áno, ale nechcem bojovať proti Amerike.
Druhý muž to preložil prvému, ten prikývol hlavou, niečo sa spýtal, čo druhý muž zasa pretlmočil zajatcovi.
- Prečo si sa k nim teda pridal?
- Chcel som sa dať uväzniť. Že vraj tu púšťajú heavy metal, a tak som si pomyslel, aké je to mučenie výborné. U nás je čosi také ťažko zohnať. Mimochodom, kedy mi ho pustíte? Bodli by napríklad takí Iron Maiden.
Po prekladacej procedúre mu jeho krajan povedal: - Heavy metal našim zajatcom púšťať nemôžeme, máme tu totižto akúsi spoločnosť, čo dozerá na dodržiavanie ľudských práv a nechceme mať zbytočné problémy. Môžeme ti ale pustiť takú Madonnu.
A tak chudákovi Rafikovi pustili pesničky z najnovšieho CD tejto speváčky. Priam sa mu bridili, hnusili. Keď počúval asi desiatu pesničku a hlava mu už išla od odporu vybuchnúť, tak sa rozzúril, že vylomil mreže, prebehol nimi a utiekol z vojenskej základne nepriateľa – už ho naozaj považoval za nepriateľa.
- Dočerta aj s ľudskými právami, - šomral Rafik. – Človek si chce vypočuť kvalitnú hudbu a tí kreténi mu to nedovolia! Za to im treba vyhlásiť vojnu!
Zašiel k oslobodzovacej armáde a vyrozprával im svoj príbeh. Zamlčal, že sa dal zajať sám, povedal, že ho nečakane prepadli a uväznili. Potom spolubojovníkom vysvetlil, aké neľudské zvuky mu tam púšťali a navrhol, že by za to mali zomrieť.
Všetci s ním súhlasili.
Takto Rafik znenávidel Ameriku.

napísanísané:: 30.5.2006

prečítalo:: 876 ludí