k6.sk - literárny server

Chytil sa sporaka a pomalicky si klakol. potom sa ulozil do spiacej polohy.
,,Sefe?" spytal som sa, ale uz bol stastny. Vyzeral celkom stastne. Slivovica sladko vonala z jeho ust a akurat vsetko zacalo vriet. Riesil svoju rakovinu.
Takto vyzera jeden z mnohych koncov. Clovek vsetko strati a nakoniec strati aj sam seba(hlupa ludska vlastnost). Pre mna to bol koniec dalsiej praxe. Koniec spolocneho sikanovania Eda.Edo bol poloblazon a neskor sa aj zblaznil uplne. Neviem ci kvoli nam.
Koniec mojich casnickych brigad na ciganskych svadbach, co sme tam organizovali. Plne farieb, hromadnych bitiek, vodiek, kolacou rostrusenych na tanecnom parkete, ozvracanych zachodov.
Koniec jeho nadavania na vsetko co sme pocuvali z jeho cerveneho radia znacky Euridika.Koniec jeho nadavania na mna, na politiku, na Eda.
Bol to koniec mojho dlheho spanku a neskorych prichodov na prax. Vzdy ma pozdravil:,,Dobre ranko pan riaditel." A nijak inak sa o mna nezaujimal.
Koniec najlepsiej praxe, aku som kedy mal. Robil som tam vsetko(kuchara, casnika, umyvaca riadu, upratovaca, skladnika, uctovnika, zdravotnu sestru co podavala varesky, solnicky, korenicky hlavnemu chirurgovi pri operacii polievky a inych jedal a aj dodavatela) a pritom som bol len ucen.
Pre neho to bol koniec vsetkeho. Uplne dno, na ktore padol ako pupavove semiecko po dlhej ceste. bez ziadneho zvuku, bez okamihu bol na dne. Bol to stary riaditel hotela Cervena Hviezda, ktory po zruseni komunizmu si dal do podnajmu tuto jedalen. Pomaly stracal zakaznikov(bud uz postavili budovu, alebo si nasli ine stravovacie zariadenie, alebo zomreli). Az stratil sam seba.Vzdy islo vsetko podla neho, menila sa len spolocnost a to ho pomalicky likvidovalo nakoniec prisla rakovina.
Tisko tam spal a ja som ho prikryl obrusom. Snazil som sa vsetko dovarit, ale mal som nato len hodinu. Neskor sa sef prebral a sadol si na stolicku trosku dalej. Pozeral nikam. Ludia sa v okienku z neho smiali, pytali sa ho debiliny, ci je unaveny, a ci to bol on co robil ten obed. Zhodil som to na mna a dal som im duplovanu porciu. Poslednym, co prisli, som vratil stravne listky nech sa najedia niekde inde, lebo nic pre nich nezvysilo. Riady som tentoraz neumyl. Len som odisiel. Vtedy som ho videl posledny krat. Este stale tam sedel s ocami plnymi slz a prazdnou flasou na stole. Otvoril som dvere a pozrel sa smerom dolu na spustosene Tatry. Videl som Poprad. Vietor silno zavial. Isiel som domov. Neskor jedalen skrachovala, a o sefovi som nic nepocul.
Chlapy neplacu. Muzi neplacu. Vsetci co si to myslia, tak su na omyle. Vela chlapov place. Pritom plakat nemaju, nemozu, nesmu, ak si chcu zachovat seba.Je iba par ludi, co si to uvedomuje.