k6.sk - literárny server

Havran bez zobáka




Noci, pokropené sláňou

zjazvených ulíc, opíjajú jedom

červenkasté ruže (srdcia

plávajúce v miske vyziabnutých sĺz,

obrátenej naruby).


Tlkot ciev v oku orgovánu

zavše zo sna prebudí

štebotavé víly. (Hodvábne súkno

mesiac zabalí ani batoľa,

krvavý bochník chleba).


Opiová noc zložila, hľa,

sochu Enta z chrabrého popola!

Z bielych, kamenných pŕs jazykom

hadím vánok sťahuje matkinu zásteru.

(Tŕň pichá stále hlbšie).


Bdiem. Nabrúsenou britvou sekám

sen ako prvé milovanie

so samotou.

"Bŕŕŕ..."

(Havran bez zobáka).