k6.sk - literárny server

vo vzduchu sa chveje radosť
až sa ti ľudia boja pozrieť do očí
mravci sú šťastní
mravci v mravenisku
mravci v mojej hlave
černotou priťahujú slnko
vo vzduchu šťastní mravci
prehĺtam a trávim ich šťastie
po prvýkrát hladko sklzne dolu
a ľahko zase stúpa von
kolobeh prírody
tak ako to má byť
všetky veci
tam kde patria
kým nestretnem tvoje oči
a povieme si:
sladký klam zostáva klamom
Ty a Tvoja skurvená pravda
robíme kurvu zo mňa
škrípem zubami
nechtami po tabuli
vydávam tie nechutné zvuky s polystyrénom
praskám jeho bublinky
oddeľujem jeho čiastky
a zuby škrípem pieskom
až kým neskloním hlavu
priznávam
zahrab a zabi ma
v tomto padajúcom slnečnom počasí
v tomto vyšitom nedeľnom popoludní
v svetle šťastia odhaľ môj smútok všetkým
ja sa s tým vyrovnám
dnes sa všetko zdá rovné
ani áno ani nie
všetko jednoducho JE
všetko som pokazila
všetko kazí mňa
to všetko je nič
a takto je to najlepšie
jedným uchom dnu
druhým von
len letmý dotyk s mozgom
len jeden letmý bozk
aby tie ďalšie boli sladšie
minimalizmus je in
a ja sa konečne necítim tak out
zapadám bez pádu
do tohto puzzle
s obrázkom nejakých ľudí
sú vraj múdrejší než skákajúce delfíny
keď je to tak prečo
chodíme a neskáčeme
hop hop hop cez všetky prekážky
vzduchom plným mravcov
a ja ako pavúk medzi nimi
mám konečne pocit správneho počtu nôh
šesť či osem je to párne
len hlava z toho trčí
dnes vzletela
uvidela zákulisie bez kulís
dnes žije
jednou nosnou dierkou dnu
druhou von
a aby som nezabudla:
tu máš svoju nezábudku
modrú ako všetko čo nenávidím
modrá budeš aj keď ťa uškrtím
zatiaľ tu máš divý mak
taký malý akoby nerástol
z toho všetkého ti upletiem
červeno-modrý veniec
ako maky ako nezábudky
ako nenávisť ako láska
ako žila ako nerv
ako slnko ako nebo
ako hnev ako odpustenie
ako krv ako myšlienky
čo nás naveky spájajú