Žena

autor:: Ula:)

rubrika:: poezia

Keď sa ma raz opýtajú, kto som,
poviem, že žena vytvorená samotou.
Som kryštál,
tvrdý, priesvitný a prekvapivý.
Som voda,
mäkká, priehľadná a premenlivá.
Som mesiac,
mliečny, záhadný a mlčanlivý.
Som noc,
modrá, tajomná a podmanivá.
Som stvorená svojimi vlastnými myšlienkami,
svojou samotou a plačom pod brezami.
Som z dreva.

Keď sa ma opýtajú, odkiaľ beriem slová,
poviem, že nie sú odo mňa.
Sú zo živice, ktorá vo mne prúdi
a kvapká iba z rán.
Voňavej, hustej, opojnej.

Som silueta vystrúhaná
na podobu svojej vlastnej alegórie.
Som omotaná hmlou a postriebrená fantáziou.
Nepatrím sebe ani vám, ale som tu pre vás
a vy pre mňa.
Som ako vy, som iná.

Ja som žena vytvorená samotou.
- z dreva -

napísanísané:: 25.7.2004

prečítalo:: 1629 ludí