kaleidoskop

autor:: fukolt

rubrika:: poezia

kaleidoskop

nie moge usnącz
w powietrzu tego pokoju
płyną jakiesz
krztałtowe kolorowane
obrazy przeszłości
dobrosrdečne sa z nich niekto usmieva
snažím sa zachytiť
ten pocit
ale mrštne ako pstruh
mizne niekde
v horskej bysrine
mysle
dieťaťa na ňom
stúpam ďalej k podstate
tých dvadsiatich metrov štvorcových
nášho životného priestoru
tlejúca cigareta
zapaľuje svätožiaru rakoviny
v jej hustom dyme
sa zračí obrys dvier
lemovaný ostrým svetlom
sekajúcim hustú atmosféru
tohoto zmierenia
znów słysze
krzyk sąsiadów
nerozoznávam milovanie ani hádku
iba hluk
v tom oknom preniká
ťažký konár
podlahu vystláva sklo
na boso ho zbieram
cítim ako sa do mňa
zarezávajú jemné úlomky
nepociťujem slasť ani bolesť
iba neopísaťeľnú ťarchu okamžiku

czysza
pauza
nic

za rámom po okne
frčí všetko ako má
manželia a manželky
obrábajú svojich
milencov a milenky
deti plačú čakajúc na rodičov
moja žlč kypí ako mlieko
skoromafiáni aj tí v rovnošatách sa vraždia
sem tam zomrie nevinný
akoby položil život za nás vinných
na kríž tejto pokrokovej doby
čakáme na spasenie
no ono sa ukrylo
márne ho hľadáme
je v nás a to je
priďaleko

czysza
pauza
nic

skoropoéti ako ja
snažia svoje bujaré myšlienky vtesnať
do veršov
zväčša sa len prizeráme
topiac v sebe parafínové slzy
keď nám prischnú
sú trvalejšie ako
pravé

czysza
pauza
nic

memento mori

napísanísané:: 25.4.2006

prečítalo:: 677 ludí