k6.sk - literárny server

len a len moje kríže

už dlhšiu dobu sa hádžem do izolovaného priestoru
ako do neobyčajnej studničky so žiadnym otvorom

z vlastnej vôle ťahám to obrovské kladivo za sebou
po prašnej ceste opľutej kňazmi

vytesané kríže nachádzam všade

na jesennom lístí sochára
v zodratej plti pltníka
na americkej zástave Američana
na krkavčích deťoch krkavčej matky
točiacimi hlavami ako družice

...ich polohluché uši nepočujú moje zvonenie
ale ja nemám nič proti havraním deťom
lížucim sladučkú miazgu z lipy v agonickom stave...
BOŽE

za prašnou cestou opľutou kňazmi sa hádžem do nekrytého priestoru
ako do obyčajnej studničky s otvorom

a pod lampášom
v zmenenom kraji – tu dole
v noci
diétne temno orosilo krik neviniatok

len a len moje muky
na nepodkutých nohách černokňažníka

zima málo jari viac jesene
klbko ušité do leta
a pre mňa prichystané kladivo
na ráno
BOŽE

ukonané telo požiera hluchonemá doba
a v tej hluchonemej dobe ukonané telo
odovzdávam mystickej sile najčiernejším očiam
vyčerpaným krídlam opatrne sajúcim celučký
celučičký zemský povrch

/na počiatku bol plameň
a zápalka na drevenom stole v chladnej studničke
Bohom stvorení a na prach obrátení
so záľubou v hre ako hľadať plameň v kope ihiel
tvory na prach premenení na prahu dverí/

pokrájam sny na sníčky
nech mám čo dosnívať
s anjelskou siluetou tvojho tela
v rajskej záhrade chcem
piť z čaše naplnenej až po okraj
skôr či neskôr zlížeme samých seba
nezabudni
veď sme tie najsladšie kúsky stvorené Bohom
a proti jablkám som vždy pociťovala úzkosť

(schoval si sa pod farbistý plášť
ale ja nemám nič proti mníchom
s chimérami na krivom pleci

trháš za nitky už aj tak dosť mnou pretrhnutý sen)

so zábleskom prvého ranného svetla
vystupujem zo sieťového oka
počmáranou
atmosférou
pachom Boha
nútiš ma vystúpiť
na čistú divými makmi
vysadenú poľnú cestu
havranie deti nelížu miazgu
sadia divé maky
na povraze octová špongia
vysušená slnkom...
sama som pribila kríže na
nohy
ruky
dlane
tvár
a vlasy
sebe jedinej
na sýtočervenej ceste
viem
namiesto krížov radšej podkovy
pribiť na srdce kvôli šťastiu
a hotovo...

pachuť diablovho vína s popolom sváru

(v ružových
mračnách koniec
koniec
a koniec)

bosé nohy na krvavej lúke
plnej vlčích makov ešte upili z útržkov
... ako z opadaných lupeňov perverznosti
bodali slnko mesiac vesmír

napokon boli všade samé slzy