k6.sk - literárny server

Rodičia mi vždycky trhali nite myšlienok. Malá detská krivda pulzujúca pod kožou. Treba povedať, že už mesiac trávim pod perinou. Prikryť sa je môj jediný spôsob ako si zachovať sny.
Mám potrebu to zdielať na všetkých frontoch, opakovane. Otec hladá lepšiu mamu na internetových zoznamkách. Som nižšej postavy, 28 rokov, zaujíma ma tarot a východné filozofie. Dva záväzky. Záväzky! Začal s tým keď mama prestala (mu variť). Tvrdohlavo zbytočná emancipácia. Určuje pravidlá, keď už nie je čo riadiť. A ja sa smejem, kedˇich vykrikuje zo sna. Neviem, možno verí, že zmenením pravidiel skončí hra inak, aspoň nerozhodne. Medzi nimi je to teraz iné...oddelené kôpky prádla s vôňou domova. Mama a tato sú tiež ľudia. A smrdia. Všetci sú urazení na všetkých, keďže za všetko môžu. Všetci majú pravdu. A neuchopené záväzky.
Zvykla som sa hanbiť. Za nevyfúknuté vajíčka o tomto čase, za neznalosť seriálov a katastrof vo svete, hnedé pančuchy a za to že to mäso v strúhanke je sója. Teraz sa hanbím za náhlu priemernosť našej rodiny. Otec a mama,oddelené súčasti môjho života, krik. Dobre sa vydať. Napospas osudu.
Len občas, len raz, raz za mesiac sa kochám predstavou. Sedí mi v nej dieťa medzi nohami a ja ho nimi stískam, žmýkam. Krváca. Nie som krutá, som len svalnatá.
A mám aj jamky na lakťoch. Sú také ako mala Diana, najlepšia priateľka Anny zo Zeleného domu. Anna jej ich závidela. Vždy som chcela byť ako ona. V sebe som ňou bola. Potom sa vydala.
Moja Diana sa mi vynára spod sietnic. Všade chodí s foťákom, vraví, že sa na seba nemôže pozerať. Je krásna, dokonalo. Ja jej to verím, v každom pohľade môže byť chyba, trhlina. Akoby bola len tvoj pocit z nej.
V týchto dňoch sa len pomaly posúvam po hladkom definitívnom povrchu (ako na jej fotografiách) spomienok. Ako som zahryzla do pusinky. Bola cukrová a krvavá mojím prvým vypadnutým zubom. Ako na mňa ujovia v električkách žmurkali a to čudné puto prerušeným pohľadom ma posúvalo stále ďalej za vlastné okraje. A na školských záchodoch stále iné, nové prsia. Babky a tety a príbuzné mi natierali pery rúžami, veľké a cudzie. Bolo to samozrejmé. Na oko sa stále niečo deje. Ženy majú oveľa lepšie periférne videnie. Nechcem tým nič povedať, iba vysloviť.