k6.sk - literárny server

„Začínam pochybovať.“
„O čom?“
„O nás dvoch.“
„Prečo?“
“Neviem. Iba tak.“
“Nikdy to nie je iba tak....“, odvetila ľahostajne. „Kde si ju spoznal?“
„Poznám ju už dávnejšie...“
„A náhle si si uvedomil, že ťa priťahuje aj inak ako iba kamarátka?“
„Presne tak. Stratil som istotu. Potrebujem si ju obnoviť.“
„Ako?“
„Tak, že nás podrobím skúške. Aby som sa presvedčil, že ty si tá pravá.“
„Chceš pokúšať náš vzťah?“
„Asi áno. Ak je tým pravým, vydrží to.“
“Alex, veríš v Boha?“
„Vieš, že áno. Prečo sa pýtaš?“
„A pamätáš si Ježišových 40 dní na púšti?“
„Samozrejme, že áno. Bol tam pokúšaný diablom a zvládol to. Preto si myslím, že ak je náš vzťah tým pravým vzťahom, vydrží i túto skúšku.“
„Na niečo si zabudol.“
“Na čo?“
„Na druhé pokúšanie a druhú odpoveď.“
„Nechápem....“
„.... a potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň. No Ježiš mu odpovedal: Odíď satan, lebo je aj napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha... Chápeš, čo som ti tým chcela povedať? Ak nesmieš pokúšať boha – jednu z najväčších zdanlivých istôt tohto sveta, aké právo máš potom pokúšať náš vzťah – najkrehkejšie dielo ľudskej lásky?“ , spýtala sa zranene a postaviac sa zo stoličky sa začala pomaly obliekať.
„Kam ideš?“
„Odchádzam. Už ťa trocha poznám a viem, že tvoja potreba istoty v niečo pravé je silnejšia ako tvoja láska... Nie, nevyčítam ti pochybnosti - tie má predsa každý. No nie každý dostane nápad skúšať niečo, čo by prešlo tou najväčšou skúškou aj samo od seba – a to skúškou času.“
„Teda koniec?“
„Áno, koniec. Dúfam, že raz nájdeš to, čo hľadáš a zistíš, že je to tým pravým aj bez toho zbytočného testovania. Zbohom.“, odvetila krátko a podišla k východu.

Otvoriac dvere do chodby sa nenávratne stratila v prievane.