Vážka

autor:: David

rubrika:: poezia

Farebný zrak umŕtvený milosrdnou nocou...
Obzor nasiaknutý chvením tvojej vône...
Neopájam sa už vínom, trávou, ani mocou...
a snívam o tvojom ... stone?/skone?/lone?

V oblohe čaro ukryté je tvojich úhrančivých očí,
a v ryhách tvojich pier vidím sladkosť bdenia,
v póroch tvojej tváre zračil sa mi svet.
(no hlučná prítomnosť mi káže - koniec snenia)

Obvod tvojho pása kmitajúci tisíckami piruet
nám s drzosťou diabla nesmrteľnosť hlása
ja snažím sa zabudnúť, no on hatá cestu späť.
A šepká mi do ucha "láska, nádej, krása..."

Ópiový dych tvojich mihalníc do plyšových pút ma jemne zviazal
a pichľavým túžby povrazom ovinul mi krk tvoj zjav...
Opájam sa opäť vínom, trávou, mocou,
v myšlienkach zamestnaných ničím,
len tvojou ladnou chôdzou,
a zvukom krídel čo pomútil už stovky hláv...

napísanísané:: 13.7.2004

prečítalo:: 1326 ludí