k6.sk - literárny server

minii

som úbohá sekunda
v stroji času
perpetum mobile
v ktorom
sa všetko
pokazilo
zo dňa
na deň
***

padáme v horizonte
večerného slnka
sa rozlejeme
na kolomaž
ty si to nevedela!
no tušila!
..., že slnko je
malý strom
na ktorom
kvitnú
zlaté jablká
***

ranné prebúdzanie
je malý zázrak
opakujúci sa
raz ročne
v cyklických
periódach
dňa
***

stratil som
topánku
tú druhú
si však nechám
aby som
mal istotu
v zajtrajšku
***

Etuda pre ponorný vlak

preukrutne si ťukám
do čela
pero černie
a všetko sa rytmicky
zadúša
páperím
starká plače
netušiac že
wagon jest przeznaczony