Obyčajný deň

autor:: Luciak

rubrika:: haluze/blbosti

- "Ahoj!"
- "No čo je..?"
- "Chcem Ti len povedať, že už som späť, som OK, bolo senzačne, a že prídem až v piatok, lebo..."
- "Ty si bohová! Bolo povedané, že keď sa budeš srať do Čiech, na krst už nepôjdeš...!!!"
- "Tiež som rada, že Ťa počujem..."
- "A čo diplomovka a tá skúška?!"
- "Diplomovka, pracujem na nej, aj zajtra mám konzultáciu a skúška bude po sviatkoch."
- "A prachy Ti ktorý pes na to všetko vyprdne, ha? Doma sa ani neukážeš, ani nepomôžeš, aj Veroniky asi neprídu a ešte aj Ty špekuluj!!!"
- "Za krstnú nemôžem a prísť prídem, len trošku neskôr. Ešte niečo? Aha, prachy...No, pôjdem si zatočiť kabelkou, veď tak to podľa Teba robím. Nie?
Zas len nelogické argumenty a nereplikovateľné kvetnaté slovné spojenia.
- "OK, po takomto rozhovore som fakt netúžila", rodičovstvo chcelo ešte čosi dodať, ale na druhom konci už bolo len "tu-tút".
Šla pešou zónou, liečiac si dušu zmrzlinou. Ozval sa mobil. Aha, Eva odpovedá na sms. Síce po troch dňoch, ale odpovedá. Potešila sa. Skočí k nej a možno zabudne aj na dnešné ráno...
- "Ktože to sem valí?", ozvalo sa spoza dverí. Keď otvorila, spravila na ňu veselé "Kukuk!"
Eva hneď spustila svoj "mlynček":"Si nemysli, že mám na Teba čas,...", blá, blá, blá...mala zas schizofrenickú náladu.
Stihli sa torchu pohádať. Eve to prišlo ľúto ( asi ), ale ona dnes nemala náladu nechať si ubližovať a ešte to aj odpúšťať. Vtiskla jej na líce rozlúčkový bozk a vypálila z bytu s hlasitým tresnutím dverí. Nechala tam Evu samu. Vlastne nie, bol tam s ňou jej zlý pocit.
Dens to nevie uhrať. Presnejšie nechce,,,
Šla dolu ulicou smerom k hradu. Nálada na nule, a vákuový pocit na duši. Len čo stretla prvú voľnú lavičku, dostihol ju nutkavý pocit očisty, ventilovania. Každý to volá inak. Sadla si a začala hádzať riadky na papier.
Po chvíli ju vyrušil ohromný hukot, ktorý stále silnel. Zodvihla hlavu, ako všetci momentálne prítomní a užasnuto hľadela na vrtuľník, ktorý prenášal kváder na neďalekú stavbu. Bol nízko, veľmi nízko. Vznášal sa priamo na ňou.
Popustila uzdu svojej fantázii:"Keby sa tak laná pretrhli...fascinujúce...", premýšľala. Možno by bolo fajn, mať po všetkom...Vrtuľník ale doručil zásielku na stavenisko a ruch ulice sa vrátil do zabehaných koľají.
- "Hm..., tak zase nič...", povzdychla si v duchu. Poskladala papier do vrecka saka a pomaly vykročila smerom k intráku.

napísanísané:: 10.4.2006

prečítalo:: 1195 ludí