k6.sk - literárny server

Kam ste sa mi podeli? Vrátil som sa kvôli vám a teraz vás nenachádzam doma! Chcete ma trápiť! Keby ste videli oči tej chudery, keď zostávala sama. Tak ma tešila krutosť mojej matky, tá chladnokrvnosť v jej tvári, s ktorou rozhodla o jej ďalšej samote, ale čo si starena vlastne myslela, že si nás medovými koláčmi udrží v tej svojej smradľavej chalupe? A teraz hrá podobnou krutosťou váš tmavý byt. Kam ste sa mi podeli! Kde sa v tom vašom plemene berie toľko zloby. Spravili ste zo svojho manžela buzeranta, mňa ste obrali o všetku lásku, ktorú som mal predtým pre svojich blížnych, vysali ste ju zo mňa ako netopier, vampír, žena- vamp, ako rád by som vás nenávidel, akú úľavu mi prináša nenávidieť vás, koľko života ste mi vzali z tela! Snáď mi napovedá sám diabol, Magda, ale po tisíci ráz prisahám, že vás ovládnem, a potom, potom si vezmem všetko späť, nie trikrát, sto ráz! Prisajem sa vám na krk a všetka vaša krv bude moja! Moja láska k vám vám bude katom. Nič sa nedá vziať späť, Magda. Aj keby ste chceli, čas nevrátite. Zahrávali ste sa s divokým srdcom – urobili ste zo mňa lovca! Čakám len na vás, nič iné, iba vy ma môžete uspokojiť.
Túžby predsa musia byť naplnené! A vy mi zatiaľ utekáte. Kam ste sa mi schovali? Nepoznáte moje meno, neviete, kto som a skrývate sa predo mnou? Vráťte sa späť!
Začínam si myslieť, že je tomu všetkému na vine on, že to on vás odviedol. Hlupák, kiežby vedel, že to nie on, ale vy máte dôvod utekať môjmu pohľadu! Čo snáď si myslí? Že keď som s ním spal, robil som to preňho – aké opodstatnenie má to jeho sebavedomie! Treba ho zlomiť, treba otestovať jeho základy. Falošné sebavedomie je iba plesňou plemena! Čo sa to zrodilo v tej jeho sprostej hlave! Úbožiak, za to, že je vaším manželom – nebojte sa, keď ho prestanem potrebovať, nebudete sa naňho chcieť viac pozrieť– myslí si, že má tá buzerantnská riť nejaké právo skrývať vás predo mnou? Kiežby vedel aspoň polovicu z pravdy, veď mu už padne hrebienok – o to sa postarám a dňom jeho rozkoše bude koniec!


Rúham sa všetkým bohom! Kam ste sa mi podeli! Neviem, či je väčší môj strach, alebo môj hnev! Kam vás to odvliekol? Prisahám, že ak sa vám ten slaboch s niečím priznal, ak sa pred vami preriekol, zabijem ho! Zatiaľ som si nie celkom istý, pravda, upokojuje ma to, že ho zatiaľ považujem za priveľmi zbabelého na to, aby bol schopný priznať čosi také sám pred sebou, nie ešte pred vami; uvažoval som nad tým, či je to z toho dôvodu, že vás svojím spôsobom stále miluje, alebo že zo strachu z rozvodu, keby ste ho mohli obrať o jeho majetok, čuší ako voš pod chrastou, alebo či nad ním vy, kráľovná – áno, tieto sklony som u vás, moja Alžbeta, ja, váš Essex, objavil už dávno, len dúfam, že k scéne s prsteňom nikdy nedôjde – vládnete silou, ktorej nie je schopný vzdorovať, ten parazit, pozrite, ako mi je ten úbožiak na smiech; do našej hry zapadá naozaj úžasne, už aj vďaka tomu smiešnemu menu, ktorému robí naozaj takú hanbu ako ten španielsky krt; sľúbil som, že meno tej holoty, lebo pre mňa holotou je, a vinnou ste tomu hlavne vy, Magda, nevezmem do úst, ani keby malo čo byť, priznávam sa, keď som si ho zistil, nebolo mi také smiešne ako vo chvíli, keď som ho počul z jeho úst, dnes môžem v kŕči smiechu kričať do vašich prázdnych okien; kiežby mi tento sprosták, plaz a potvora, mohol povedať, čo je s vami, kam ste sa mi podeli, kam vás to zatiahol, do akej úbohej nory vás to odniesol, prečo vás ukryl môjmu zraku, bojím sa to povedať, ale ja, Magda – trpím!
Je mi záhadou, ako vy, môžete vydržať pod jednou strechou so živočíchom tak nízkym. Umožňujú vám to vaše nízke mravy? Oproti vám býva váš trest! Nebojte sa mojej lásky. Pre človeka neexistuje láska k inému človeku, nech ho už berieme z hľadiska pohlavia alebo duše, existuje len láska k rozkoši, ktorú nám dokáže poskytnúť. Preto táraniny o tom, že človek nemiluje pohlavie, ale dušu, sú takými istými táraninami ako tie, ktoré diktujú neinteligentnej zložke spoločnosti to, že človek si vyberá objekt svojej túžby z hľadiska pohlavia. Takéto tvrdenia naprosto odporujú poézii prírody. Vy viete, Magda, že pre mňa ste pre svoje kurevníctvo zosobnením prírody. Zamýšľal som sa nad tým, akou silou mi vládne to všetko, čo ma k vám priťahuje. Čo je to za nízku bytosť, ktorá opovrhuje mocou, keď predsa každý človek túži vládnuť a bezpochyby sa každý snaží udržiavať si moc nad určitou skupinou ľudí. Čím je táto skupina menšia, tým tvrdšie k nej pristupuje a, naopak, čím je väčšia, tým psychologickejším sa stáva jeho prístup nielen k nej, ale k samému sebe, z jednoduchého dôvodu, pretože sa musí klamstvami, vraždami a krádežami udržiavať poriadok a zabezpečiť si svoje neohrozené postavenie. Keď vás chce človek získať a ovládnuť vás, samozrejme nie celkom, lebo by sa šteklivé potešenie z lovu úplne vytratilo, musí byť rovnako brutálny ako prešibaný. Uplatnenie moci závisí od morálky. Vláda je tým účinnejšia, čím nemorálnejší je jej nastoliteľ vo vnútri a čím morálnejší sa zdá navonok! Ale akoby ste nevedeli, že ste to vy, kto mi diktuje moje rozhodnutia (diktatúra si vyžaduje veľa sebazaprenia), veď všetky smerujú k jednému cieľu, Magda, pocítiť víťazstvo v podobe toho, ako stratíte všetko a zostanem vám iba ja. Teraz už viete, že treba zničiť to najstabilnejšie, alebo zdanlivo najstabilnejšie, čo máte – vaše manželstvo, to, z ktorého sa mi zdvíha žalúdok, z ktorého mi je zle a ktoré nenávidím! Na druhej strane, nebyť jeho, nikdy by ste vo mne, Magda, nevzbudili ten záujem, ktorý ste vzbudili. Milujem vaše malomeštiactvo! Milujem buržoáziu! Dobre viete, čo priniesol každý pokus o jej zvrhnutie, čo priniesli jej krízy: najprv Napoleona, potom Hitlera a Stalina – buržoázia je to, čím je dnes svet. Ste malomeštiačka a ja som meštiak, nie je v nás rozdielu. Ako sa s nami mení svet! Váš manžel je obyčajný plebs, z morálneho hľadiska určite – vaša skazenosť vás povyšuje nad neho! Je to vaše manželstvo, čo chcem zničiť prvé! A potom vás pripravím aj o posledný kus šiat. Kyvadlo sa kýva! Nezabúdajte na to, Magda. Kyvadlo sa kýva!