k6.sk - literárny server

Z tých niekoľko týždňov intenzívneho pozorovania vnútorného sveta vášho manželstva som zistil, že nešťastie vášho muža tkvie vo vašej morálnej vyprahnutosti. Zatiaľ, čo predtým som sa sústredil len na okolnosti týkajúce sa vás, Magda, až nedávna minulosť, keď som sa odhodlal popracovať na svojom pláne intenzívnejšie, práve preto, že ako prostriedok som mienil použiť jeho, donútila ma zamýšľať sa nad vami a ním ako nad skutočným manželským párom, čo som dovtedy nebral vážne, pretože som mal oči iba pre vás, zatiaľ, čo jeho som prehliadal. Nedochádzalo mi totiž, že on je pre mňa najistejšou cestou k vám, pričom sa spolieham hlavne na svoje psychologické zručnosti; čo iné mi, pravda, zostáva. Teraz, keď vidím, ako vás objíma, ako mu odpúšťate, ako mu odpúšťate to, že si dovolil obviniť vás z nevery, ako neviete, že on sa dopustil čohosi neodpustiteľnejšieho. Aké krkolomné slová mi lezú na myseľ. Magda, Magda, dávam mu ešte deň, aby priliezol tam, kde mu nedávno bolo tak dobre, kde našiel útechu zo sklamania, ktoré ste mu pripravili. O dva dni odchádzam; znamená to, že sa uvidíme až na druhý sviatok vianočný. A čo bude dovtedy so mnou, ak nezískam to, čo teraz musím získať, a poďakujte sa len svojmu manželovi za to, že onedlho poznáte to, čo som schopný vám dať iba ja.



Snáď by som sa mal stať tým, kým som! Ale keby som dal naozaj prerásť svojej vlastnej osobnosti a daroval jej tú moc, celkom ma ovládnuť, vyrazil by som vaše dvere, ktoré som, snáď toto je tá irónia osudu, videl zatiaľ vždy len zvnútra, aj keď som za nimi nikdy nestál; vtrhol by som k vám a zmocnil by som sa vás tak, že by z vás nezostalo nič, len kusy mäsa rozhodené po izbe a ten chudák, ten úbožiak, by sa na to všetko musel dívať. To by bolo víťazstvo, Magda. Viete, Magda, som človek trpezlivý, ale aj moja trpezlivosť má svoje hranice – totiž, načakal som sa už dosť a aj keď sa zdá, že tri dni sú ako nič, nemôžem zniesť predstavu, že ma doteraz ten somár nevyhľadal; zožiera ma to a bol by som radšej, aby ma prišiel na kolenách prosiť o ten skurvený mrd, hoci aj pred celou mojou rodinou, len aby som ho mal v moci natoľko, že by sa mi podarilo zmocniť tej vašej knižočky, čo pred ním toľko ukrývate. Sústreďujem všetky svoje myšlienky. Je pravda, že sa mi ten idiot svojím spôsobom pomstil, nasadil mi chrobáka do hlavy a môžem si za to sám, že sa nechám takto ovládať. Zožiera ma nedočkavosť. Koľko ráz som vás videl, ako sa krčíte nad tým malým zápisníčkom, ale nikdy mi nedošlo, že pre mňa raz bude mať takú cenu. Ostatne som rád, že mu on prikladá taký význam, lebo to znamená, že netuší ani polovicu z toho, čo by mohol, a preto som si istý, že tá vaša knižočka, na ktorú tak žiarli, má nevyčísliteľnú hodnotu, ako pre vás, tak odteraz aj pre mňa. Kiež by ste mi mohli, Magda, povedať, čo robí a prečo nenachádza odvahu zaklopať na moje dvere, veľmi rád by som sa s ním pobavil; snáď si myslí, že nevidím, ako poškuľuje po mojich oknách, či ma tam nezazrie, ako sa mení výraz na tej jeho nasprostastej tvári vždy, keď sa priblížite k oknu?
Musím sa vám, Magda, poďakovať za spoluprácu. Veľmi mi pomáha, že s ním stále nesúložíte, zaslúži si to a na druhej strane, hoci už ani sám nie je schopný ničoho takého, rád by si dokázal, že je stále takým ako predtým. Len mu nedovoľte, aby si dokázal, že je chlap! Nech len trpí, nech sa len ľutuje a zožiera, nakoniec my, my: vy, Magda, a ja, my budeme tancovať od radosti, ako ma vzrušuje tá predstava škodiť mu a jediné, čo ma drží pri živote, je to, že raz ho zničím, že zničím všetkých, čo vás kedy mali, že budete moja a on s tým svojím debilným výrazom, preboha, vyzerá ako môj otec, že on bude trpieť a nebojte sa, aj ostatní, všetci, čo vás kedy mali, všetci, ktorých ste kedy mali vy, budú ľutovať, že vás kedy spoznali! Vy, Magda, to vy vo mne roznecujete tú túžbu hrať sa. Mením sa na malé decko. Len toho sa desím, že ma za také decko budete považovať vy. Rozohrali sme spolu, Magda, neverné hry, konečne sú z nás skutoční ľudia, pozrite sa, ako ma máte v moci a ako ja mám v moci vás! Prežije to iba jeden!
Keď si predstavím, že pozajtra mi na pár dní zmiznete z dohľadu, že nebudem vidieť, ako sa tešíte z darčekov, alebo že predstierate nadšenie, pretože ako by taký hlupák ako on, mohol tušiť, po čom vlastne túžite; Magda, Magda, na to som tu ja, aby som splnil vaše túžby. Kedy vám dôjde, že oproti vám býva človek, ktorý vám môže splniť váš sen. Cítim sa ako samotný vládca pekiel! V našom prípade nejde o lásku ani o príťažlivosť, priznávam sa sám sebe, Magda, že to, čo k vám cítim, sa vymyká prírodným zákonom! Áno, len špúľte tú svoju papuľku – nechávajte lyžičku vnikať do vašich úst, to som ja, Magda, ja, v podobe kovu, to som ja, s čím sa hrá váš jazyk a čo vaše zuby melú na kašu. Pozrite na toho barbara, ako sa napcháva, ako by jedol svoju poslednú večeru, len nech sa nažerie. Stále mi vŕta v hlave, ako to, že neviete, čo za buzeranta to máte doma. Hrubo opichával zadok vášmu mladému susedovi, keď jeho rodičia neboli doma, a vy s ním sedíte pri jednom stole. Nebojte sa, zajtra vás znova podvedie a aj keby nechcel, bude musieť. Prezradím vám svoj nový plán. Kiežby ste sa z neho mohli tešiť tak ako ja. Sklamanie, ktoré pociťujem nad jeho nedostatkom zmyslu pre skazenosť, ma donútilo podniknúť isté opatrenia, vďaka ktorým sa zajtra ocitnem vo vašom byte, pokúsim sa ho zviesť, na čo ten úbožiak určite pristúpi a potom, budem sa snažiť vymámiť od neho informácie, kde sa skrýva ten váš zápisníček, ktorý tak strašne nemôže vystáť, nech sa presvedčím, či stojí za to. Dúfam, že ma nesklamete, Magda, a nájdem v ňom to, čo hľadám.