k6.sk - literárny server

Tisko place ked kraca
k tmavemu hrobu
kde klast budu jemu dusu milu.

Tisko narieka
ked nesie kriz
kriz jemu vzdialeny
a predsa najblizsi.

Kladie sa drevo
s dusou najkrajsov
do zeme chladnej
a narieka cele moje telo
nechcelo to zazit
a teraz je samo v obkluceny
smrti.

Pada kusok zeme
pada aj myslienka
na smrt
ved najblizsie je teraz
ked vidno
smutok za tym co si
mal rad.

Nezabudaju tvoje oci
a nariekaju
stale ked si na to spomenu.