28032006_zozadu

autor:: peter popol

rubrika:: poezia

ja jem pomaranc
v meste fuka teply vietor
vsetci ludia lietaju
na vlasoch maju ruzove lemy
stanko pecie chleba / hrozne by som chcel byt ako on, ale uz je neskoro
frani mi kresli prstom na chrbat
moja praca ma ucinila svetym
robim zazraky na uliciach
uzdravujem chromych
davam usmevy starym
zeny ma trhaju na male kusocky
vo vlasoch maju biele ruze
a tlacia pred sebou deti vo formuliach
v lete vylozim moje citronove okna z pantov
budem grilovat baklazan na ulici
no urcite a opity janek ho poleje pivom
pocuvam spievat bieleho anjela
striela mi do synapsii prakom
chcem zelenu suknu s napismi ako
poco
lala
lulu
kiki
love
paris
chcem sen ako sa bozkavam s fappe
este raz citit jej sladky dych
este raz citit jej slnko z brucha
bal som sa mame povedat ako sa vola moj posledny film
vcera v noci
ked som siel z prace
som siel na bicykli dole tou dlhou ulicou
imbiss pri velodrome bol otovreny
velodrom svietil ako hifi veza v tvojej malej izbe na strkovci
skoro ako v tvojej malej hlave
semafori uz zhasnute
rozprestrel som ruky
a maval nimi
v bln som sa naucil konecne lietat
moja ruzova mushi
este
spominam na plameniaky v amstrdm zoo
a tie male opice co sa klckovali
a neska
mi docvaklo
ze sa bojim milovat
kohokolvek na tomto svete
a som mrzak
a som mrzak
a som mrzak
a jem pomaranc

napísanísané:: 28.3.2006

prečítalo:: 1472 ludí