k6.sk - literárny server

Bola som taká dora bláznivá.
Deťom som kradla zlé sny a dospelým srdcia.
Namiesto mastičky na bolesť som natierala na prasknuté duše úsmevnú pomazánku dochutenú slnečnou pažítkou a zlomené mysle som zasádrovala do čiernej zeme.
Ak mi nejaký pacient z mojich lások zahlásil, že sa oň dostatočne nestarám, poslala som ho preč.
Vedela som, že ak niekto chce viac, ako som mu dokázala dať, je zdravý a moju ďalšiu pomoc už nepotrebuje.
Za všetky moje dobré skutky som nechcela vôbec nič.
Stačilo mi počuť, že som úžasná a dokonalá osoba.
Začala som sa mať radšej ako predtým.
Dokonca som mala radšej samú seba viac ako svojich pacientov a potencionálnych milencov.
A to bolo zlé - ochorela som pýchou.
Myslela som si, že sa z toho rýchlo dostanem a tak som tomu nevenovala veľkú pozornosť, ale keď svrbenie na jazyku neprestávalo ani na tretí deň, zašla som za svojím lekárom Nádejou.
Očakávajúc iba malú dávku injekcie s pokorou som si sadla do čakárne a vypúšťajúc dúhové bublinky z bublifuku som chcela vystrašiť zlé tušenie tety, ktorá čakala na potvrdenie diagnózy Rakovina šťastia.
Aké veľké však bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že môj bublifuk nefunguje.
Zlé tušenie pobehovalo po všetkých chodbičkách a zákrutách mozgu a namiesto toho, aby zutekalo, sa mi začalo smiať priamo do tváre.
Ešteže vyšiel von doktor a zavolal ju k sebe do ambulancie. Inak by už určite dostala po hlave mojím kladivom na bosorky, len aby som potrestala spravodlivým trestom to vysmiaté a ušaté tušenie za výsmech mojej osoby.
Konečne som sa dostala dnu aj ja.
Čakala som veľké ceremoniálne privítanie, no dostalo sa mi iba obyčajného podania rúk.
Namiesto červeného kresla zo zamatu som si sadla na tvrdú drevenú stoličku, ktorá ma bodla do zadku pri každom nespokojnom zavrtení sa a tým mi jasne naznačila, že mám sedieť kľudne a pokojne.
Lekár ma poriadne ani nevyšetril a už ma aj začal liečiť.
Pichol mi predpokladanú injekciu pokory priamo do srdca a na jazyk mi naložil zverák, ktorý ma mal vždy, až budem chcieť povedať niečo o tom, aká som ja dobrá a šikovná a perfektná, zovrieť pod kontrolu.
Po vypísaní receptu na kvapky lásky k blížnemu mi doporučil týždeň oddychu.
Domov som došla už celkom v poriadku.
Cestou som ešte chcela pomôcť starému dedkovi, ktorého sladké: „Slečna, vy ste anjel.“ ma mohlo oblažiť v mojej strastiplnej a ťažkej situácii, ale povedala som si, že teraz musím oddychovať a nechala som ho napospas obyčajnej ľudskej RZP – záchranke.