stvorenie hriechu

autor:: neab

rubrika:: poviedky

Stvorenie hriechu


Na začiatok cíti vydavateľ potrebu ubezpečiť čitateľa, že dnes z postáv vystupujúcich v tomto pravdivom príbehu nežije nikto, kto sa zároveň podieľal na vzniku tejto knihy a kto by mal záujem zasahovať do jej osudu, alebo by si vyhradzoval právo na to, zasahovať do jej obsahu. Toto, zatiaľ posledné, tretie vydanie je definitívnou verziou a vydavateľ sa zaväzuje nevykonávať v ňom žiadne zmeny, ktoré by boli učinené bez vedomia osôb, ktoré sa o dotvorenie príbehu zaslúžili.

Editor

I


Z môjho okna je vidieť na váš dom. Keby ste vedeli, aké potešenie mi spôsobujete každým jedným vaším pohybom. Videl som vás v tisícich rôznych situáciách a študujem vaše správanie; myslím si, že o vás už čo-to viem. A vy, vy – o mne neviete skoro nič. Dnes som bol s vaším manželom. Nie je od vás pekné, že mu nasádzate parohy, ale na druhej strane, nehovorím, že takto, pre mňa nemáte väčšiu cenu. Vždy ma vzrušovali zlé ženy. Vy mrcha, keby ste počuli, ako o vás rozpráva. Bože, ani tykať vám nedokážem. Mimochodom, váš manžel je tiež pekný kvietok. Zoznámili sme sa len dnes. Samozrejme, čo sa nášho stretnutia týka, každá náhoda je vylúčená. Musel by som byť blázon, aby som, v súvislosti s vami, nechal niečo na náhodu, a vkladal svoj osud do rúk nejakého absurdného boha, nech už je akýkoľvek. Ten váš holúbok, drahá moja, len ho klamte a podvádzajte čo najviac, taký hlupák si totiž nič iného nezaslúži, tento váš rojko, ten úbožiak, tiež nie je svätec. Možno by som sa nemal chváliť, ale šťastie stojí pri mne. Ešte ráno; a to vám musím povedať, máte na mňa ohromujúci vplyv, spočiatku som sa triasol pri každom vašom pohybe, potili sa mi ruky a skoro som nespal, ale polrok, áno , už je to pol roka, čo vás sledujem a žijem takto – to ste spokojná, čo? – veľa som sa toho naučil; chcem povedať, že máte ohromný vplyv na moju hygienu. Naučil som sa umývať si zuby dvakrát denne, ako vy a spôsobuje mi ohromnú radosť, keď vás pozorujem, ako čistíte a čistíte a biela pena a bublinky sa vám krútia okolo tých vašich úst, sprchujem sa s vami, teda v tom čase ako vy, ale spôsobuje mi to ohromnú rozkoš, predstavovať si vaše nahé telo, prenášať ho z jednej strany ulice na druhú, sem ku mne, len vaše telo sa ma nedotýka a na ostatné si tiež musím vystačiť sám. Za tých pár posledných mesiacov moja nedočkavosť nechutne narástla. To vy, áno, len vy ma máte na svedomí, preto dnes, keď som sa celý spotený a rozhorúčený zobudil – nepamätám si presne, čo sa mi snívalo, ale skrytým zmyslom môjho sna bola určite moja túžba po vás – vedel som, že musím niečo urobiť. A teraz, teraz vás môžem, Magda, osloviť ako váš sok, ako váš zbožne oddaný nepriateľ. Keby som vedel, ako to celé dopadne, mám na mysli tento deň, nebol by som si vás v rannej sprche predstavoval tak intenzívne, keby ste vedeli, aké zázraky robíte s mojou strednou nohou. Priznávam sa, nenávidím vás, tak strašne vás nenávidím, a má to jednu a hlavnú príčinu, a to je možno to, že mi až priveľmi imponujete, tá vaša zvrhlosť, tá nechutnosť; nebojte sa, oceňujem vašu múdrosť, čo sa manželského života týka, aj keď ja som zatiaľ nemal tú česť a ani mať nikdy nebudem, akože je peklo podo mnou. Len ho klamte, len toho hlupáka klamte, podvádzajte ho, tak ako robíte, on vás podvádza tiež, ale verte mi, Magda, sám by na to nemal – byť vám neverný, keby nebol býval taký slaboch, dá sa s ním robiť čokoľvek. Nechajte si ho v zálohe, ešte sa nám zíde, odo mňa sa o jeho nevere nikdy nedozviete, lepšieho informátora by som nenašiel. Ten úbožiak. Ale žiadne prekvapenie. Jeho úbohosť ma udivuje menej ako vaša šikovnosť, myslel som si, že bude ľahšie dostať sa k vám. Snáď za to môže moja hlúposť a zbytočná hanblivosť, ako dlho som vyčkával, ako strašne dlho, Magda, a odrazu, stačí sa ráno prebudiť a od večera je všetko inak. Dnes som toho urobil viac než za celý ten čas, čo som po vás túžil a spriadal plány, ktoré len čo boli dokončené, zavrhol som ich – aký hlúpy som bol. A to, veď to poznáte, zázračnosť môjho detstva dávala mojej rodine dôvod pýšiť sa mnou. Tento deň všetko napravil a roky sprostosti sú preč, Magda, lebo odvaha, áno, odvaha a hlavne tá najhoršia vypočítavosť, mi pomohli zbaviť sa strachu a vyplatilo sa.
Práve zhasínate, ale u mňa sa ešte svieti, bože, vrátil sa ten váš hlupák. Áno, vyzúva si topánky – a čo to robí, mračíte sa, Magda, on vás klame, klame vás, ako klamete vy jeho, aj teraz ho klamete, keď sa hráte na žiarlivú manželku, ako vás prekvapuje, že sa bráni, ako rozhadzuje rukami, snáď je to prvý raz v jeho živote; len si ho skroťte, Magda, len mu dajte, nech kňučí – ako pes – zbite ho novinami a vyžeňte ho do búdy, Magda, nezaslúži si ani len sa na vás pozrieť. Keby ste vedeli, aký je to zvrhlík, Magda, keby ste vedeli, čo za príšeru máte doma, ako vás klame, ako sa tvári, že nebýva tam, kde býva, chcel vás zaprieť, zo strachu. Viete, čo urobil? Pýta sa: „Pozeráš sa niekedy z okna?“ Samozrejme, že som mu odpovedal, že nie. A keďže som jasne vedel, kam tým mieri; preboha, myslí si, že som taký sprostý, že som ho nikdy nevidel kráčať po ulici, že som ho nikdy nevidel, ako nechutne žerie v kuchyni, ako si honí vtáka v noci na gauči, keď vy mu klamete, že máte nočnú? Od vás by som si nechal vybrať všetky životne dôležité orgány, Magda, a potom, ak by to bolo možné, by som vás kŕmil svojím mozgom a mojím žalúdkom. Pozrite, ako vám pozerá cez plece, ako nazerá do mojich okien, myslí si, že to nevidím? Aj tak ma neuvidí. A teraz, pripravte sa, bude s vami chcieť šukať! Len mi nehovorte, že neviete prečo. Ja viem, že ste si včera holili nohy kvôli inému, ja viem, že ste si holili kundičku kvôli tomu druhému, ale on to dnes potrebuje, no tak, Magda, nesklamte ma a buďte zlé dievča, nič mu nedajte, nech si len plače, nech trieska dverami, len ho nechajte. Nezaslúži si nič, ani len sa vás dotknúť. Keby ste vedeli, ako dnes nariekal. Keby ste videli tú jeho zaslzenú tváričku. A ten jeho nepríčetný výraz, keď našiel pod dverami odkaz. Presne viem, čo na ňom bolo napísané, a viete, ako to viem, Magda? Nemôžete sa na mňa predsa hnevať, vy dobre viete, čoho je schopný človek. Tvárite sa prekvapene, čo vám práve vyčíta, vašu neveru... No, už si ide po môj odkaz – krasopisne napísaný, že? Mohol som vám povedať sám, čo v ňom stojí, nech sa pozrie pod koberec, či tam nenájde obrúčku a pouvažuje nad manželskou bezúhonnosťou svojej ženy. Viete, Magda, ten list som mu poslal len z jedného dôvodu, príšerne ste ma totiž rozzúrili vašou neobozretnosťou. Myslel som si, že budete opatrnejšia, čo sa vašich milencov týka, ale priviesť si do domu ženatého muža. Viem, že sa to stalo prvý raz, ale kto iný, ako ja, by zaručil, že sa to stalo aj poslednýkrát. Berte to ako pomoc priateľa, koniec-koncov, slúžilo to aj k môjmu prospechu. Buďte opatrná a rozumná, lebo vás varujem, ak také niečo urobíte ešte raz, prisahám, že to váš milenec oľutuje, vkrádať sa do súkromia, ktoré patrí len nám.

napísanísané:: 28.3.2006

prečítalo:: 1025 ludí