k6.sk - literárny server

Napriek motúzu prekračujem
tiene môjho tela na Gerlachu.
Vystavujem nohy krutej zime
nech dostanem sa čo najďalej.

Na konci je návšteva u ľútosti,
bez ničoho strihám začiatok.
Za sebou zvyšky pekného,
čo zapadlo a patrilo nám.

V krutej zime ruky vystrkujem ,
nech dostanem sa čo najvyššie.
Prestrihnem, už žiadne posedenia,
zrušilo sa denné - Ako sa máš? -

Zapaľujem motúz v prostriedku,
nech naraz zhoria oba konce.
Na vrchu slnko stretnem
bez tichej lásky, naťahovania.

-Vítaj nový začiatok!-
bez lásky, bez ľútosti