k6.sk - literárny server

Povedz mi o etike vojny.
Odhaľ svoje čierne vnútro a priznaj že si zabil.

Obetiam tvojim oči vyžierajú kraby
mŕtvolám bielym na plážach ležiacich.
Na plážach aké mnohí živí majú v svojich snoch
a vravia si: vidieť ich a zomrieť.

Ukáž mi svoje dlane a prisahaj na svoje deti,
že už nikdy nedotknú sa zbrane a skús mi niečo povedať o etike vojny.

Zahoď svoje šaty a len tak - nahý
predieraj sa lesom, nech vidíš ako lovná - človek,
v chrbte so stádom slepým no čuchom vytríbeným,
na úteku cíti strach.

Možno som ti na posmech, no zabi úškľab na perách.
Prijmi lásku ako Boha, a neopováž sa mi hovoriť o etike vojny!

spomeň si na svoje deti Zabíjaš ich.
Ničíš ich sny, a taktiež sny ich starých otcov...
Chceš aby utekajúc v chrbte cítiac cudzí dych
utekali chladnou nocou
jak mamuty v dobách dávnych?

Povedz svojim deťom o etike vojny.
Zabiješ ich a zabiješ aj seba.
Uchopia raz rozum vlastný
a v tvári diabla zhliadnu... - teba.