Mámenie

autor:: Luciak

rubrika:: poezia

Slnko hladí rany domov,
kým vrany plačú za odišlými.

Mám vyryté až do híbky žíl:
neverná nevernému, až sama neverím...

Zrada v rúchu baránka chutí rovnako dobre,
ako keď mesiac vedie zhypnotizované tupé stáda na okraj rokliny,
ten pocit je stále neodolateľne krásny...
je ako reklama na sny,
kým ráno precitne.

napísanísané:: 6.3.2006

prečítalo:: 1267 ludí