Predčasný dôchodok sexu
autor:: Adri Halas
rubrika:: poviedky
Predčasný dôchodok sexu
Sedel na lavičke a smutne sa usmieval.
Sex.
V rukách držal plechovku s colou a z vrecka mu vykúkal použitý kondóm.
Takmer som ho pre rozmazaný make-up ani nespoznala.
„Ahoj. Môžem si prisadnúť?“, spýtala som sa opatrne, núkajúc mu pritom z balíčka hygienickú vreckovku.
„Uhmm, nech sa páči.“, odpovedal ticho a posunul sa viac nabok, aby mi uvoľnil miesto. Potom vybral z vrecka asi tucet modrých tabliet a položil ich vedľa mňa.
„Nechceš? Viagra. Môžeš si ju nechať. Alebo ju niekomu podaruj – ja ju už nepotrebujem.“, dodal ľahostajne, vyhadzujúc pritom z vrecka zapáchajúci prezervatív.
Zvedavo som sa naň zadívala.
S nemou otázkou v očiach som ho vzala za ruku a pobozkala ju.
„Čo sa stalo?“
Sex sa na mňa pozrel a namiesto odpovede mi položil nečakanú otázku: „Máš zo mňa pocit, že som kurva? Že som obyčajná ľahká ženská z predmestia Amsterdamu?“, spýtal sa vážnym, takmer plačlivým hlasom.
„Prosím!?“, vyletelo zo mňa zarazene a niečo v jeho absurdnej otázke ma nútilo zasmiať sa.
„To snáď nemyslíš vážne! Kto ti navravel takú hlúposť? Vôbec z teba nemám pocit, že by si bol nejakou ľahkou ženštinou hoci aj z E55-tky.“, odpovedala som mu úsmevne a pohladila ho po postrapatených vlasoch. „Tak vyklop, čo sa stalo?“
Sex sa nadýchol a zničene mi začal vysvetľovať: „Vieš, dnes, keď som prechádzal popod okno jedného domu, počul som, ako sa dvaja ľudia milovali. Zapáčilo sa mi, že sa ešte aj v dnešnej dobe dokážu dvaja ľúbiaci sa ľudia milovať bez toho, aby dali prednosť telke, alebo iným aktivitám.. veď je nedeľa – kľudne mohli spať, alebo chodiť po návštevách príbuzných. No oni si namiesto toho prejavovali svoju lásku tým najkrajším spôsobom, aký im Boh mohol dať. Aké bolestivé však bolo moje precitnutie, keď som po vyvrcholení počul namiesto slov ,Ľúbim ťa, slová ,Rýchlo sa obliekaj, dojde manželka,. Kde sa stratil môj pravý zmysel a prvotný význam? Tak som začal chodiť po uliciach a všímal si krutú realitu – ľudia sexovali takmer na každom rohu a oddávali sa nezáväznému ukájaniu sa vlastných chúťok bez jedinej výčitky svedomia. A vtedy som stratil chuť byť samým sebou. Len čo som sa spoznal vo svojej dnešnej preferovanej podobe, pochopil som, že toto nie som ja.. toto je niekto iný - vytvorený dnešným myslením a sebaľúbym spôsobom života... je to vlastne výsledok mutácie ľudských citov a telesných potrieb a nie výsledok spolužitia lásky duševnej s tou telesnou – a v tom je ten podstatný rozdiel.“
Len čo to dopovedal, zdvihol sa z lavičky a nežne ma vzal za ruku.
„Radšej pôjdem. Prenechám tu miesto mojej novej podobe. Predčasný dôchodok ma síce zničí, no musím sa s tým zmieriť.“, dokončil Sex, skláňajúc sa pre svoj kožený kufor a ja som si neodpustila ešte poslednú otázku:
„Ako ťa to zničí?“
Sex sa pousmial a pomaly pokrútil hlavou.
„Nechápeš? Tak sa pozri na pravú lásku – tá si užíva pekného počasia na Malorke už niekoľko rokov a i napriek tomu vyzerá stále horšie a horšie. Vieš, my, tvory Božej lásky musíme ľuďom slúžiť a obdaruvávať ich našimi darmi. Ak tak nerobíme, stárneme, až jedného dňa umrieme na opotrebovanie šetrením sa. Už tomu rozumieš?“
Prikývla som hlavou na znak súhlasu a pomohla mu do kabáta.
Potom som si sadla do trávy a sledujúc ho pohľadom, ako odchádza na istú smrť, som zašepkala: „Šťastnú cestu.“
Sedel na lavičke a smutne sa usmieval.
Sex.
V rukách držal plechovku s colou a z vrecka mu vykúkal použitý kondóm.
Takmer som ho pre rozmazaný make-up ani nespoznala.
„Ahoj. Môžem si prisadnúť?“, spýtala som sa opatrne, núkajúc mu pritom z balíčka hygienickú vreckovku.
„Uhmm, nech sa páči.“, odpovedal ticho a posunul sa viac nabok, aby mi uvoľnil miesto. Potom vybral z vrecka asi tucet modrých tabliet a položil ich vedľa mňa.
„Nechceš? Viagra. Môžeš si ju nechať. Alebo ju niekomu podaruj – ja ju už nepotrebujem.“, dodal ľahostajne, vyhadzujúc pritom z vrecka zapáchajúci prezervatív.
Zvedavo som sa naň zadívala.
S nemou otázkou v očiach som ho vzala za ruku a pobozkala ju.
„Čo sa stalo?“
Sex sa na mňa pozrel a namiesto odpovede mi položil nečakanú otázku: „Máš zo mňa pocit, že som kurva? Že som obyčajná ľahká ženská z predmestia Amsterdamu?“, spýtal sa vážnym, takmer plačlivým hlasom.
„Prosím!?“, vyletelo zo mňa zarazene a niečo v jeho absurdnej otázke ma nútilo zasmiať sa.
„To snáď nemyslíš vážne! Kto ti navravel takú hlúposť? Vôbec z teba nemám pocit, že by si bol nejakou ľahkou ženštinou hoci aj z E55-tky.“, odpovedala som mu úsmevne a pohladila ho po postrapatených vlasoch. „Tak vyklop, čo sa stalo?“
Sex sa nadýchol a zničene mi začal vysvetľovať: „Vieš, dnes, keď som prechádzal popod okno jedného domu, počul som, ako sa dvaja ľudia milovali. Zapáčilo sa mi, že sa ešte aj v dnešnej dobe dokážu dvaja ľúbiaci sa ľudia milovať bez toho, aby dali prednosť telke, alebo iným aktivitám.. veď je nedeľa – kľudne mohli spať, alebo chodiť po návštevách príbuzných. No oni si namiesto toho prejavovali svoju lásku tým najkrajším spôsobom, aký im Boh mohol dať. Aké bolestivé však bolo moje precitnutie, keď som po vyvrcholení počul namiesto slov ,Ľúbim ťa, slová ,Rýchlo sa obliekaj, dojde manželka,. Kde sa stratil môj pravý zmysel a prvotný význam? Tak som začal chodiť po uliciach a všímal si krutú realitu – ľudia sexovali takmer na každom rohu a oddávali sa nezáväznému ukájaniu sa vlastných chúťok bez jedinej výčitky svedomia. A vtedy som stratil chuť byť samým sebou. Len čo som sa spoznal vo svojej dnešnej preferovanej podobe, pochopil som, že toto nie som ja.. toto je niekto iný - vytvorený dnešným myslením a sebaľúbym spôsobom života... je to vlastne výsledok mutácie ľudských citov a telesných potrieb a nie výsledok spolužitia lásky duševnej s tou telesnou – a v tom je ten podstatný rozdiel.“
Len čo to dopovedal, zdvihol sa z lavičky a nežne ma vzal za ruku.
„Radšej pôjdem. Prenechám tu miesto mojej novej podobe. Predčasný dôchodok ma síce zničí, no musím sa s tým zmieriť.“, dokončil Sex, skláňajúc sa pre svoj kožený kufor a ja som si neodpustila ešte poslednú otázku:
„Ako ťa to zničí?“
Sex sa pousmial a pomaly pokrútil hlavou.
„Nechápeš? Tak sa pozri na pravú lásku – tá si užíva pekného počasia na Malorke už niekoľko rokov a i napriek tomu vyzerá stále horšie a horšie. Vieš, my, tvory Božej lásky musíme ľuďom slúžiť a obdaruvávať ich našimi darmi. Ak tak nerobíme, stárneme, až jedného dňa umrieme na opotrebovanie šetrením sa. Už tomu rozumieš?“
Prikývla som hlavou na znak súhlasu a pomohla mu do kabáta.
Potom som si sadla do trávy a sledujúc ho pohľadom, ako odchádza na istú smrť, som zašepkala: „Šťastnú cestu.“
napísanísané:: 6.3.2006
prečítalo:: 1335 ludí