k6.sk - literárny server

Ráno som ti nakosila
prvé snežienky

... boli nadrozmerné!

Ako časový prienik medzi dvoma svetmi
jedného nebeského telesa

.... prvý náznak slnka,
ktorý ešte dýchal mrazivým nosom
usmoklenej zimy

Verila som im rovnako ako našej láske

.... tej obrovskej sile
v jej malinkej, zárodočnej nežnosti...

No k večeru sa opäť rozsnežili slová
a stony plačúcich dotykov

Zima sa vracala každým
tupým pohladením vlasov
sexuálnych orgií

.... ráno nás našlo
v chlade obhorených lupeňov
naších slabostí
na dlážke nehybnej dlane

Čakajúc na seba
som si ešte naposledy šňupla
z kúska tvojho slastného stonu