k6.sk - literárny server

Začalo mi z nej byť zle.
V kuse trkotala len o tom, aké auto si kúpime a kam pôjdeme na dovolenku.
Ustavične a bez prestania rozhodovala, kto kedy čo urobí a akým spôsobom sa budeme v budúcnosti deliť o prácu.
Nechápal som.
Kde sa stratila tá jemná a nežná Angela, ktorú som spoznal pred necelým rokom?
Kde sa stratili tie počiatočné nesmelé pohľady, provokujúce tou zvláštnou neistotou začínajúceho sa vzťahu?
Ani som si to nestačil uvedomiť a vedľa mňa stála úplne cudzia osoba, ktorú som vlastne ani nepoznal.
Všetká jej krehkosť a kúzelnosť sa vyparili kdesi v nekonečnom dusne zvyku.
Hlava mi išla prasknúť.
Celú cestu z obchodu sa mi do nej snažila natlačiť vlastné predstavy o programe na tento víkend.
„....vieš, musíme tam ísť.... už som to za nás oboch sľúbila. A Alena oslavuje tridsiatku. Zajtra by sme jej mali kúpiť kvety a nejaký dar.. stačí maličkosť, veď ona sa tiež netresla po peňaženke, keď si oslavoval minulý týždeň povýšenie v práci.... A hovorila som ti o tom charitatívnom plese? Zbehneme do polusu a niečo tam vyberieme... vieš, ja........“
...bla, bla, bla – to bolo jediné, čo som bol schopný ešte vnímať.
V žalúdku sa mi niečo pohlo.
Bolo to studené a slizké.
Zhlboka som sa nadýchol a prehĺtol - pohyby prestali.
Nastúpili sme do výťahu.
Angela ešte stále niečo šveholila, ale už som ju nepočúval.
Oprel som si hlavu o stenu a čakal, kým sa výťah pohne.
Konečne - začali sme stúpať a môj žalúdok sa opäť ozval.
To niečo vo mne chcelo von...
.... a dosť súrne.
Naklonil som sa nad Angie, chytil jej tvár oboma rukami a pobozkal.
Zrazu ma naplo.
Celý obsah svojho žalúdka som jej vyvrátil priamo do úst a hneď na to zalapal po dychu.
Angela zbledla.
Ešte som videl, ako sa zosunula na dlážku a všetko z nej vyšlo von priamo tam – vo výťahu, ktorý v tej chvíli zastal a otvoril dvere.
Vystúpil som bez toho, aby som sa čo i len obzrel, či je v poriadku.
Schádzajúc dole po schodoch, v tichu panelákových stien, som si uvedomil, že mi vlastne nebude vôbec chýbať.