Dievča s pehou

autor:: ragun

rubrika:: poviedky

Zelené sklíčko dopadlo na štvorku a blonďavé pehaté dievčatko odskackalo po asfalte povinnú zostavu. Znovu hodilo sklíčko na rozpálený asfalt keď sa z neďalekého ballkóna ozvalo:
„Tereza kde sa flákaš? Šmykaj domov.“
Dievča zvraštilo obočie a pozrelo na strhaného, zarasteného chlapa na balkóne. V zamastenom tielku s pivovou fľašou v ruke zapadal do kolorytu pochmúrneho vnútrobloku. Chvíľu naňho váhavo hľadela, potom sa otočila a začala znovu skákať.
Choď si pre pivo sám, zamrmlala si v duchu sama pre seba. Bola na treťom plíčku keď sa jej do cesty postavil asi desaťročný strapatý chlapčisko.
„Počuješ Tereza? Volajú Ťa. Zmizni domov. Ožranovi sa minulo pivo,“ vyceril zuby v posmešnom úškľabku chlapčisko.
„To nieje tvoja vec“ zasipela a v očiach sa jej objavila tá najhoršia detská zloba. Pokúsila sa ho odstrčiť. Chlapec ju zdrapil za cop a strhol na zem. Veľké oranžové slnko si so záujmom pozrelo túto scénu a pomaly sa schovalo za strechy bytoviek...

Bolo to snáď o dvadsať rokov neskôr, v tej istej lokalite kedysi bratislavčanmi zvanej Cigofeld, keď do jedného miestneho podniku ráznym krokom vošla krásna a viac ako sebavedomá žena. Výstredne odetá s plameňom v očiach pôsobila, povedzme dosť divoko. Rázne, bez nejakého vačšieho záujmu o okolie prešla rovno k baru.
„Ahoj,“ pozdravila barmana. Barman bol mladý slizký chalan s jemnou pleťou a xichtom filmových psychopatov.
„Jedno kafe latte a jednu balentainku na tohto tlsťocha“ prehodila pomedzi zuby kým si zapalovala cigaretu. Letmo popri tom zaškúlila na vypaseného chlapika po jej ľavici čo intenzívne niečo hustil ďaľšiemu týpkovi o polovicu menšiemu a o dve tretiny ľahšiemu ako bol on sám. Dodo, to akože ten nagelovaný čašník, sa uškrnul, podal jej pitie a obrátil sa na tlsťocha.
„Dino, táto sedmokráska tvrdí že tento drink jej berieš ty, bude to za 150.“
Týpek prekvapene pozrel na čašníka.
„Čo že platím?“
„Že na teba je ten drink. Je to za 150.“ zopakoval Dodo vyškerene. Maník chvíľu neveriacky čumel na čašníka, potom zbrontavel a nakoniec sa dal do spontánneho rehotu až sa mu triasli faldy po celom tele. Keď utíchol prešiel si prstami po hrubej zlatej reťazi na krku akoby si ju chcel uvolniť aby sa mu ľahšie dýchalo a prehovoril k čašníkovi...
„Ja že platím tejto štetke? Ty si čo žral na večeru, kravské lajná že mi takéto tu rozprávaš? Aj keby vyfajčila mne aj mojim štyrom bratom nezoberiem jej ani borovičku? Vyhoď tú kurvu !“ chrčal bez toho aby sa na ňu poriadne pozrel.“
„Bože to je vypatlanec, to snáď ani nieje možné, čo je eunuch?“ preletelo jej hlavou keď si uvedomila že dnes nemala asi najlepší výber a rodí sa ďaľší potencialny problém v jej pestrom živote.
„Počul si? Vyhoď tu kurvu lebo ju vydrbem sám,“ zachrčal na barmana a otočil sa k nej že ju ozaj vyrazi cez výklad na ulicu. Aj keď plamienky divokej amazonky v jej očiach zretelne pohasli a sebavedomie vyfúkla s cigaretovým dymom, vrodená a životom pestovaná drzosť jej ostala. Zachovala si chladnú hlavu, veď zažila už onakvé krušné chvíle.
„Prepáč brácho – začala – nechcela som ťa uraziť, vyzeráš doosť dobre, myslela som že môžme fayn pokecať, bola to len zámienka, pokus o flirt, rozumieš? Chápeš, nie? Ale keď nemáš záujem nič sa nedeje, je to v pohode, fakt mi to nevadí, kludne sa venuj kamošovi, úplne to chápem, tiež je fešák“ aj v tejto situacii si dopriala ironiu kôli ktorej neraz poriadne tvrdo narazila.
Zavíreny software 120 kilového mastodonta už nebol schopný spracovať podobné drísty tak len dal povel veľkému telu nech sa postaví a vyšmarí tú chamraď na ulicu. Už, už sa mala odohrať katastrofa keď v poslednej chvíli, ako v holywoodskom filme zasiahla ruka spasitela.
„Dino ser na to, je to len obyčajná chudera, nepotrebuješ kôli takej stuchnutej vydre ďaľšie problémy,“ chlácholil mastodonta vysoký, dobre stavaný, ramenatý fešák akoby vystrihnutý z komixového časopisu a postavil sa medzi neho a ženu.
„Ja ten chlast beriem, tu je 200 korún a teraz ju vyvediem von, fakt sa nič nedeje.“ Tlsťoch stále brontavý fučal ako parný stroj a ešte pár sekúnd nebolo jasné či sa jeho software chytí alebo bude potrebný tvrdý reset trebárs dobre mierenou pravačkou na bradu.
„Fakt o nič nejde, nekaz si večer,“ pokračoval komixový krásavec, keď pobadal že adrenalín mastodonta ukázal klesajúcu tendenciu.
„Pozri už je preč,“ tlačil ženu smerom k východu. Tlsťoch si pomaly sadol a oni sa ocitli na ulici. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo.
Vonku bol čerstvý septembrový večer. Zapálila si cigaretu.
„Načo si sa do toho montoval?“ Začala sebavedome akoby bola jedna z Charlieho anjelov.
Uškrnul sa, „páčiš sa mi, páčia sa mi ženy ako ty. A pre pehaté mám špeci slabosť.“
„Tak to máš vážne smolu,“ zachechtala sa ironicky.
„Nedokázal by som som sa pozerať ako ti ublížuje.“
„Čo to trepeš?“ Zaškrečala nepodarenou fistulou. „To nemyslíš vážne, mala som to pod kontrolou.“
Znovu sa uškrnul. „Poď nastúp.“
„Chcem svoj drink, ak si si nevšimol tak som ho nedopila.“
„To je síce pravda ale skús naň pretentokrát zabudnúť, môžeme si ho dať niekde inde, OK?“
„Nezvyknem sa nechať vyhadzovať z podniku. ...ale dobre, súhlasím, pre túto konkrétnu situáciu urobím výnimku, len dúfam že ma dnes večer už nikto nevytočí, to budem potom ozaj viac ako nepríjemná. A nikto mi to ani nebude zazlievať, mám na to paiere.“
Nablískaný pasatik sa pohol a nabúchaný krásavec dôležito poznamenal
„Som Alex“
Keď neodpovedala pokračoval,
„Nie si odtialto, že mám pravdu?“
„Nie, ale vyrástla som tu.“
„Keby si bola tunajšia isto by si poznala Dina, je to taky miestny psychopatík, patologický bitkár a násilník. Viac rokov strávil v lochu ako naslobode. Jeho spätná resocializácia je už dávno nereálna. Skôr by hitler spravil žida šéfom SS akoby jeho niekto zamestnal. Má to ťažké, už nieje nepoužiteľný ani ako vyhadzovač, má príliš nizky prah dráždivosti. Svojho kurátora ktorého mal od 9 rokov zmlatil do bezvedomia len preto že mu vyzváňal ráno po fláme. Možno som ti zachránil život,“ uškrnul sa.
Znechutene naňho pozrela
„Boože, to vždy máš taký úbohý humor? Určite nemáš ani priateľku, vôbec sa nečudujem.“
Jej arogancia ho začala pomaly dostávať do vývrtky a ťažko to skrýval.
„Tiež som mala problémy so zákonom a nevešiam to každému chujovi na nos.“
„Tak problémy vravíš, a čo si vyviedla? ukradla si v hypermarkete dezodorant?“
„To si akože bol teraz vtipný, čo?“
„Keď som mala 14 sfúkla som z domu, to bolo 1 krát a potom, o pár rokov neskôr, narazila som si jedného takého manekýna ako si ty, ale bol to neskutočný primitív, tiež asi ako ty. Býval u mňa pár dní a narástli mu krídla viac ako bolo zdravé. Jeden letný večer pozeral futbal či čo a chcel aby som mu doniesla kartón piva. Vysvetlila som mu že na pivo som obzvlášť vysadená a nech sa na to vykašle ale ten vypatlaný jebo si na mňa vyšiel. Tak som mu rozbila vázou hlavu a bejzbolkou zlomila obidve ruky. Aby nemal čím dvíhať tie zasraté pivové plechovky, debil negramotný.“
„Sa nezdáš,“ vyškeril sa akoby prepočul urážku.
„Heh, veď ani ty, zachraňuješ bezbranným ženám životy. A prezraď, prečo ti dnes vlastne ten patologický nasilník a obzvlášť nebezpečný jedinec nenaložil riadne na budku? Teda keď je taký drsoň“
„No, už sme mali spolu konflikt ako chalani, vtedy som ho zložil, teraz by mi určite on dal riadne do zubov ale stále má asi rešpekt. A okrem toho ešte..“ siahol do bundy a čosi jej ukázal.
„Ehee, tak náš hrdina je fízel“ vyškerila sa.
„Fuuuj, neznášam fízlov. A hlavne tých v civile,“ dodala ironicky a celkom sa bavila na tom aká je odporná.
„Hey som fízel a napriek tomu čo cítiš voči nášmu vzácnemu a prepotrebnému povolaniu to má, povedzme svoje výhody,“ reagoval už dosť tvrdo a maska komixového hrdinu džentlmana zmizla v nenávratne.
„Vieš, ľudia chcú biť so mnou zadobre. Viem všeličo prehliadnuť aj vybaviť keď treba. Ženy a hlavne pekné ženy to maju zvlášť jednoduché, takmer nič ich to nestojí a nikdy nevedia kedy im môžem byť užitočný. A ja keď možem pomôžem. Hlavne takým ako ty.“
„Čo to trepeš? Akým ako ja? Dávaj si pozor na jazyk. Nepchaj vtáka do osieho hniezda, myslím to vážne,“ snažila sa pôsobiť sebavedome.
„Takým ako ty,“ zopakoval podráždene, „takým čo im zákon veľmi nevonia...rozumieš?“
„Nie nerozumiem, a hlavne nerozumiem tomu prečo ma vezieš do Petržalky.“
„No, mam tam celkom slušné bývaníčko a chlastu mám ako v colnom sklade. Dobrý drink si môžeme dať aj u mňa.“
„Ale na to zabudni brácho, ja k tebe nejdem ani náhodou, o tom reč nebola, tieto tvoje fízlacke ťahy si nechaj pre inú hydinu. Počul si? Prehoď výhybku, odvezieš ma do centra.“
„Tak prrrr holubička krásavička, vážne začínam byť z teba otrávený. Si taká drbnutá od prírody alebo to máš s fetu? Zachránil som ťa a nepočul som ani ďakujem. Zaplatil som za teba a takisto nič. Ale ako už isto pochopila aj tvoja strapatá hlavička o posraté ďakujem mi naozaj nejde. V dobrej nálade niečo fajnovučké popijeme, dáme si horúcu sprchu a trosku sa povenuješ mne a mojmu malému hrošíkovi. Už mi oznamuje že sa na teba veľmi ale ozaj veľmi teší. Vermi že budeš na Alexa s láskou spomínať.“
Otočila k nemu hlavu a venovala mu pohľad ktorý dostala od samého satana
„tak hrošíkovi vravíš, no to znie ale teda ozaj veľmi lákavo, skoro ako výzva. No ale to mení situáciu, to si mal hneď povedať. Ozaj dosť so mnou robí keď cítim pri sebe ozajstného samca so všetkým čo k nemu patrí ... dúfam že tvoje slová niesú len veľké prázdne bubliny. Vieš ja som tam dole ako vyhňa, keď ju rozdúchaš taví aj železo... a len tak hocičo ju neuhasí.“
„Tak to sa ozaj nemusíš báť, tvoja vyhnička sa sťažovať nebude. Bude žobroniť aby som sa jej venoval čo najviac.“
„No tak fayn, hrošík bude tiež spokojný, uvidíš. To že si ma dnes stretol znamená že máš dobrý deň. Som niečo ako šťastenka, prinášam šťastie chlapom na správnom mieste.“
Aj keď pôvodne dúfala že ju už dnes nikto nenaštve a to cnostné očakávanie sa jej nenaplnilo, večer sa jej začínal zdať celkom zaujímavý.
„Do riti ...zastav!“ zvrieskla. „Zastav!“ vrešťala a šmátrala si po holom zápästí,
„môj náramok,“ ostal tam...
„Si normálna? čo vreštíš?“ Zahučal.
„Aký náramok? Čo to trepeš?“
„Do ritil zapál svetlo či tu nieje niekde padnutý. Zlatý náramok Bulgari, darček. Stál sto dvadsať litrov, taký si ty nevidel ani v telke, nepočuješ zastav!“
„Aký náramok?“ Zneistel
„Ty si snáď na hlavu? Náramok, hrubý zlatý náramok Bulgari, mal uvolnené zapínanie, ako si ma tlačil von musel mi padnúť na zem. Musíme sa vrátiť rýchlo späť, zober ma spať, nepočuješ?“ Vrieskala hystericky.
„Sklapni suka, nikam nejdem, čo mám ja s tvojim náramkom?“
„Preboha to všetci fízli sú tak drbnutí? Nechápes že ide o vyše sto litrov? To už nieje sranda. Zober ma rýchlo späť a ja ťa potom pokefujem že sa z toho poserieš. Vyfajčím ťa že aj knihu o tom napíšeš, dávam ti slovo ale teraz sa tam musíme vrátiť, nechápeš?“
„Dobre, dajme tomu že ti verím ale ak ma chceš osrať, zverím ťa do opatery takým zvieratkám že už vživote na chlapa nepomyslíš.“
Zastavili pred vchodom do podniku. „Tak poď ideme,“ zavrčal podráždene komixový a vypol motor.
„Nie, ty počkaj v aute a nechaj nakopnutý motor, hneď som tu,“ povedala a vyskočila z auta. Vybavím to rýchlo.
„ Dávaj si pozor, ja už za teba nič riešiť nebudem“ stihol za ňou zakričať kým sa zabuchli dvere.
Rázne vošla do vnútra a kývajúc spokojne bokmi zamierila rovno k tomu s nízkym prahom dráždivosti. Vybrala mu z ruky pivo a vyliala mu ho na hlavu.
„ Počúvaj ty vypatlaný, traslavý eunuch čo nemá v hlave ani v gatiach, už nikdy, ale naozaj nikdy nebuď hrubý k dámam ako som ja. Alex ti odkazuje že to si riadne prehnal a že ťa má už fakt, ale fakticky fakt plné zuby a máš odtialto zmiznúť lebo ťa nakope do tvojej tlstej, slizkej a smradľavej riti až budeš prosiť aby si mu mohol jazykom poumývať jeho fízlacke topánky. Ak ti nieje niečo jasné, vysvetlí ti to veľmi jasne pred vchodom.“ Naplula mu do tváre a kym sa spamatal vybehla von a pobrala sa pešo smerom do mesta.
„Hey, počkaj cundra, tak toto nie,“ vyletel Alex z auta a narazil pritom rovno do nepríčetného Dina ktorý sa práve ocitol na ulici. To čo sa dialo potom medzi týmito hrdinami pôvodne pokojného večera nebola vôbec pekná a estetická záležitosť.
...zapálila si cigaretu a nastúpila do prvého taxika. Mala pocit že na dnes už radšej stačilo, brrr, piatky 13teho majú vždy takú čudnú atmosféru. Celkom sa tešila na pohodlie hotela, horúci kúpeľ a Patrikov nahnevanoustarostený pohľad ktorý mala tak rada. Cítila že dnes si ich čaká krásny sexík, ...a zajtra pôjdu do Viedne a navštívia Bulgariho a ona si prinesie nádherný náramok alebo možno ešte čosi lepšie... krásna motívácia na udobrovanie.

napísanísané:: 24.2.2006

prečítalo:: 1554 ludí