Mraziva kralovna

autor:: Tazi

rubrika:: poviedky

Tak konecne zase po vytuzenom cakani sa priblizil koniec tyzdna a stym spojeny aj odlet domov. Tento krat trosku skrateny, pretoze vo stvrtok bol sviatok, tak si svtvrtok menim s piatkom a idem do prace, potom mam v piatok mam vytuzene volno ez stresu a tukania do klavesnice. Po menskom strese a chaose pri odchode nasadame utrapene a napati do taxika k nasemu "ulickovemu" taxikarovi. On sa totizto vyznacuje tym ze ide cez vsetky mozne ulicky, ako sa len da, vyhybajuc sa velkym prazskym preplnenym tepnam plnych chaotickych prazskych vodicov. Miestami mam pocit ze vytihne postranne kridelka a vzlietne, ako to auto vo fantomasovi, pretoze ide brzda plyn a riadne na to teda dupe, mrkam mu na palubny pocitac a spotreba miestam aj 39L/100kmm, auto ma automatiku, ako si vsimam takze sa s tym voec nekasle a ruti sa smerom na letisko. Po prichode platime a vchadzame do letistnej haly, je este celkom skoro tak s malym srdieckom dufam ze sa mi ujde miesto pri okne aby som sa mohol kochat nad nocnou prahou, to je Vam strasne krasny pocit. Potom prichadza sklamanie, chytil som miesto pri ulicke, sakra zase sam tam budem tlacit a nic poriadne neuvidim, este ze zacvilku budem mat striebornu OK kartu a s nou by som mal dostat automaticky okno a ked sa zadari aj Bussines triedu, minule som siel okolo ked som skusal ci sa da ist aj v 5200 m na zachod a veruze to ich jedlo bolo lepsie ako tie flakoty co serviruju nam.

Konecne sa usadim po chaose v lietadle, chcel som totizto nejaky casopis vzdy je ich cela kopa, ale dnes ich zostalo velmi malo tak som ukoristil hospodarske noviny, minule sa mi podari Tred, ten citam celkom rad. Ked zbadam "cabin crow", vacsia chuducka ciernovlaska s havranimi vlasmi v cope a takymi malickymi kozickami, zatvaram oci a predstavujem si co by sa vselico dalo s nou robit. Kruci az teraz si uvedomujem ze sa vobec na mna neusmiala ked som nastupoval, je fakt nejaka divna. No co taky je zivot mozno score vylepsim neskor, este bude dost prilezitosti pocas tohoto nocneho letu.

Konecne sme vo vzduchu a davam do seba nasilu flakotu miny rohlika so syrom a zapijam to tou kavovou breckou. Na letisku som to trosku prehnal,kupil som si pivo, to sice nebolo miny, ale ta cena bola pre neho trosku moc maxi, ale co mam robit ked si musim zapalit pred odletom a nikde inde sa neda, len v tom miny pube co je na letiku, chcel som byt vychytrali a zapalit si tam len tak, ale uz to odhlalili u inych a svieti tam velka honosna tabula v cestine, ze fajcit sa moze len ku niecomu objednanemu, som zvedavy ako ty co nevedia cesky ako moja malickost, si vobec toto precitaju.

Uz som dojedol a "cabin crow" znovu ladnym krokom vlniac boky orichadza, som plny ocakavania velkeho ocarujuceho usmevu, cim by som si mohol vylepsit moje usmevove skore a zaskerit sa na nu, tym mojim obvykllim sposobom, co odraza vsetky zeny do jedneho a velmi velmi daleko utekaju co im sily stacia, ked sa mi podari nebodaj ten usmej vykuzlit. Ano je to v tom cele moje trapenie, uz som na to po dlhsich uvahach prisiel, je v tom sprostom usmeve, ja neviem vzdy ked zbadam nejaku zensku, co by mohla byt potencionalne matka mojich deti usmievam sa ako pako. Uz som na tym rozmyslal ze by som s tym nejako prestal, ale sakra veru neda sa, nejako ked zbadam peknu zensku moje vsetky zmysli sa otupia, neviem co robit a len sa prhluplo usmievam. Tak uz uz je tu, berie bordel v zlatozltom kelimku, kuva zase ziaden usmev, nejako s nimy setri tato slecna, hmm to je des pomyslim si, tato malokozenkova bambulka sa nejko neusmieva, rozmyslam co moze byt pricina tohoto jej absolutne neospravedlnitelneho spravania. Ci ja alebo niekdo druhy, tak ma napada ase si uz dlho nezasexovala, tak sa nema vobec chut usmievat, u mna to vsak funguje prave naopak. Ale co kaslem na to a otvaram Hospodarske noviny, to som zvedavy co nasi byvali ceky bratia zase pisu, ake picoviny. Celkom ma zaujal clanok o stavani luxusnych centier bytov v Prahe, kuva kdo na to ma, cena je 150 az 200 tis za m2, co je celkom dost prehnana za par stien, kde sa moze clovek prichylit. Ale ma byt k tomu aj detske ihrisko, travnik, strazna sluzba a mozno tam budu aj za tu cenu fajcit . Nic pre mna, zavratna suma , tolko chlpov nikdy nedam dokopy, asi sa budem musiet uspokojit s mojim malickym dvoizbovym slnecnym bytikom, fnuk fnuk. Ale fakt naco by mi mol vacsi byt, aj tak som sam a ako to tak vyzera dlho aj sam ostane.

Kuva, nejako to zacina hadzat, asi letime cez nejake mraky, tam to vzdy zvykne poriadne pomikat, dotahujem z krcom na tvary pas a s malou dusickou sa pozeramam najpr vpravo, ci je tam este kridlo a ci sa toci vrtula. je to nastastie vsetko v pohode, ako zda nie je sa coho bat. (Nemozem pozerat tie katastroficke filmy, potom som z toho dost namako). Pip pip pip pip aaaaaaaa konecne , budeme pristavat uz sa celkom tesim, dotknem sa mojej zeme rodnej. Niekde by som aj vecer siel a poriadne sa standartne vikendovo najebal a hadzal tie svoje sproste usmevy na nejake bambulky a predstavoval si aku rozkos by som im mohol prniest. Uz som v utulnej bratislavskej letiskovej hale, zapinam nedockavo telefon a po skontrolovani SMS, sakra kdo mi to vsetko volal a pisal to je super ze si ludi na mna este spomenu aj ked nic nepotrebuju, sa postavim do rady a cakam na odbavenie, nie take ako si myslite ale pasove, t.j. zobere mi taky chapik alebo zenska co sa tvary stasne dolezity, nieco natuka do kompu a potom ma dalje pusta k vychodu. V tom mi vybruje pri boku telefon, kdo to len moze byt , aaaaa Whisky to je parada, tak sa dohodneme ze pridem do pubu hned ako sa zhodim s kravaty a obleku a smelo rezkym krokom vychadzam von z letiskovej haly do moje krasnej, utulnej, milej, rodnej Bratislavy plny ocakavania uspesneho vecera ...
_________________
Thanks all folks
Tazi

napísanísané:: 20.2.2006

prečítalo:: 1138 ludí